Únor 2011

Stolovanie na cisársky spôsob a metalový raj

11. února 2011 v 17:10 | Lucy |  Hovoríme iba v rýme
inšpirácia na záverečky

V poslednom čase som bola dosť rozcestovaná. Najprv Brusel, potom Viedeň... Čo bude ďalšie? Prijímam vaše ponuky na výlet do Talianska.
Už tradične sa pred Vianocami na nástenke objaví oznam o exkurzii do bývalého sídelného mesta Habsburskej monarchie a ja sa už tradične tejto exkurzie zúčastňujem. Viedeň je totiž mesto, kde žil a vládol môj obľúbenec Jozef II. Kto ho nepozná, buďte radi, že nepoznáte mňa. Hneď by som vám totiž dala prednášku, po ktorej by ste odo mňa ušli až do Popradu.
Keďže o Viedni píšem prácu na geografickú olympiádu, pani profesorka Baronová ma poprosila o krátky prejav počas cesty. Napísať ho nebol problém. Ale hovoriť do mikrofónu? Ehm... no môžem povedať, že moja televízna kariéra je v troskách. Bola to úplná katastrofa.
Po príchode nás čakala návšteva "Striebornice" - pre nemčinárov Silberkammer, kde je vystavený slávnostný aj bežný riad Habsburgovcov. Inak toto bola aj jedna vetička v tom mojom prejave. Čumenie na porcelán a strieborné vidličky bolo zaujímavejšie ako som očakávala a skutočne odrážalo slávu a bohatstvo tejto monarchie. Potom sme navštívili ešte Sissino múzeum, ktoré sa tiež nachádza v areáli Hofburgu. Okrem množstva cisárovniných fotografií sme mali možnosť obdivovať aj niektoré z jej slávnostných rób. Tieto komplikované šaty boli navlečené na obrovských sochách mladej rakúskej cisárovnej. Počas týchto návštev som sa dopustila prehrešku, za ktorý určite zhorím v žurnalistickom pekle. Nevzala som si totiž foťák. Ale na svoju obhajobu musím podotknúť, že som si zohnala dve obete, ktoré fotili za mňa.:-)



a inšpirácia na stužkovú


Po týchto "povinných jazdách" sme mali rozchod po meste. Tento čas sme mohli využiť na nákupy, alebo v mojom prípade na popíjanie čokolády v akejsi kaviarni. Ja som totiž na nakupovanie využila čas, ktorý sme mali stráviť na vianočných trhoch. K viedenskej čokoláde môžem povedať len toto: bolo to rovnaké Granko aké si ja robím doma. Lenže toto ma stálo pár eur. Okrem popíjania kakavka som si krátila čas aj obdivovaním nádherných trakov s klaviatúrou, ktoré som si ja blbá nekúpila. Myslela som si, že budú aj v Nitre a nie sú.
Potom čo sme oplieskali (takmer) všetky peniaze zoskupili sme sa pred vianočnými trhmi na Maria-Theresien-Platz a chválili sme sa našimi nákupnými úlovkami. Teraz nás čakal rozchod po trhoch a ochutnávanie viedenského punču. Ja verím, že viedenský punč je rovnako zlý ako ten nitriansky, pretože som sa ani neobťažovala jeho kupovaním. A popravde neobťažovala som sa ani potulkami po trhoch. Bola mi totiž zima a tak som zakotvila v Rattlesnakeu. Pre menej informovaných to je obchod s alternatívnym metalovým oblečením. Niečo ako náš Chilli Style len väčšie. A tam som si kupila krásny kožený náramok s kovovými hrotmi. A teraz si o mne všetci pomyslíte, že som psychopat. Kurnik, mala som byť ticho. Ale čo už. Nasledovali šprinty na dohodnuté miesto stretnutia, pretože sme troška zabudli na čas. A potom už iba cesta domov a vyžieranie nekresťansky drahých Mozartových gulí. Ako ony nie sú zlé a ten kto ich neochutnal, nech si ich pri najbližšej príležitosti kúpi. Ale budúci rok si nimi asi radosť neurobím, pretože rozhodne nestáli za tie prachy.
Výletom do Viedne som okrem iného, získala aj respondentov na moju geografickú prácu, takže som zabila dve muchy jednou ranou. Odškrtávam si ďalší veľmi príjemný zážitok, ktorý vám do budúcnosti vrelo odporúčam.