Květen 2010

Rocktriot - záruka dobrej muziky

22. května 2010 v 17:50 | Lucy |  Interview
     Spojila som príjemné s užitočným a v záujme postupu v našom redaktorskom S3gonskom rebríčku som vyspovedala kapelku svojho priateľa a teraz vám ponúkam odpovede budúcich hudobných legiend:DD

Števo
Ľubo
Ivan
Majo









1.       Koho to bol nápad založiť kapelu? A ako dlho už spolu hráte?

(Števo) Asi Ivanov, keď ma oslovil či ešte hrávam , on vždy chcel mať kapelku takéhoto zamerania a proste sa to nejak zomlelo, zohnal ľudí a bolo. Všetko nebolo síce zo dňa na deň, ešte stále sa to vyvíja, čo sa týka zostavy kapely.
(Ivan) Dlho som hľadal tých správnych ľudí na založenie Rockovej kapely. Jedného dna som sa dal do reči so Števom a vznikol nápad si isť zahrať do skúšobne. Tam sme zistili, že by sme mohli vytvoriť základ kapely a tak sa aj stalo. Hráme spolu asi pol roka, ale na nástrojoch? Števo asi 6 rokov, ja 10, Majo nejaké 3 a Ľubo tiež asi 3.
(Majo) ja neviem, mňa zavolal Ivan a reku že idem, čo budem... hovoril, že budeme slávni J ..a hráme asi tak pol roka
(Ľubo) Nápad to bol Ivanov, písal mi o tom asi vyše roka predtým ako sme sa vôbec stretli, napísal mi, pretože narazil na môj Bandzone profil, kde som mal napísané, že hľadám kapelu.. Hráme asi päť mesiacov

2.       Čo vlastne hráte?

(Števo) Taký starší origoš rock kedy to bolo v najlepších časoch , proste samé známe veci covery, postupne sa prejde na vlastné veci samozrejme.
(Ivan) Hráme veci, ktoré pozná asi každý, sú to tie " stariny" ako (Bon Jovi, Black Sabbath..) no v našej krajine ich v rádiách už nenájdete , pretože tu sa v cez rádiách hrajú niektoré kapely do obohrania a tlačia ľuďom do hlavy ako hity. Hudba nepozná čas, hranice, ani priestor hudba je niečo medzi nebom a zemou, niečo čo ľudí ma spájať bez ohľadu na žáner, nedá sa povedať, že toto je dobre a tamto špatne. My hráme covery a postupne tvoríme vlastne veci, ide nám hlavne o to aby naša hudba odrážala skutočný život, bez obálky, všetko čo človek prežíva, chceme aby si ľudia pri naši piesňach povedali: tak toto je pieseň o mne, mojom živote ,pocitoch a preto Rock a Metal , lebo tento žáner tu je už 30 rokov a bude tu o 30 rokov, to nie je
záležitosť pár
rokov a komercie,
je to jediný nekomerčný štýl, skratka je to životný štýl. Nielen komerčná záležitosť ako zarobiť prachy na deťoch. Tie piesne písali muzikanti na základe svojich skúsenosti, písali ich pre radosť a preto, že sa chceli o svoje pocity podeliť z ostatnými, to je Rock a Metal. Aj keď dnes už komercia prepadla aj tento žáner. Myslím že tento žáner čaká veľký comeback, ale na to treba kvalitne kapely, metal a rock bol vždy o najlepších bubeníkoch, spevákoch, gitaristoch ale hlavne o osobnostiach ako bol napr. Fredy Mercury, Kurt Kobain, Axel Rose a ďalší.
(Majo) skvelú rokovú muziku
(Ľubo) Hráme všetko dobré - rockové, metalové

3.       Aký je váš hudobný vzor?

(Števo) Z basákov Steve Harris (Iron maiden) alebo John Myung(Dream theater) v kútiku duše samozrejme Migé Amour(Him). Z gitaristov John Petrucci a tiež Satriani a z bicákov Joey Jordisson.
(Ivan) uf to je otázka =)) kapely ? KISS, Deep Purple, Led Zeppelin, Saxon, Judas Priest ,Iron Maiden a asi tucet ďalších skvelých kapiel=)). No a keďže som gitarista tak : Van Halen, Ritchie Blackmore, Yngwie Malmsteen, Rhandy Rhoads a Gary Moore a ďalší. Alebo aj
Chopin,Mozart,Bach. Je toho veľa, ja počúvam hudbu od renesancie až po modernú takže je z čoho vyberaťD
(Majo) Travis Barker,Braňo Kompanicky
(Ľubo) Randy Rhoads, Zakk Wylde, Ronnie James Dio


4.       Mali ste už nejaký koncert?

(Števo) Nie , ale prvý bude už od mája, možno júna , skôr jedine, že by nás výnimočne osvietilo
(Ivan) smiech :D:D:D áno ako povedal Števo, asi tak máj , jún ale potom sa to rozbehne naplno ide o to, že na koncerty sa pripravujeme naplno, nechceme aby ste prišli na koncert a videli stajacu partu blbcov na pódiu ako znudene hrajú, ale chceme vám ponúknuť zážitok, niečo na čo chcete prísť znovu, niečo na čo nezabudnete a nevidíte stále. Chceme pre vás robiť show. A chceme aby ste videli, že to nerobíme štýlom ,zaplať, odstojíme a ideme preč ako to robí 99% kapiel. Chceme byt iní!

5.       Kde vás môžeme vidieť najbližšie?

(Števo) Zatiaľ iba v skúšobni pekne u mňa doma :-D
(Ivan) zatiaľ je to skúšobňa :D telefón na mňa ako manažéra kapely mate :D takže poprosím všetky pekne dievčence, aby mi volali, heslo je "návšteva (smiech:DDD). Ale asi to bude tak 10-12 jún v Topoľčanoch kde odohráme koncert v Patriote. Takže sa tešte=)
(Majo) v krčme u Teplého
Rocktriot

6. Čo robíte, keď práve nehráte?

(Števo) Rozmýšľam ako sa v hudbe posunúť ďalej :D
(Ivan) tak jeho odpoveď ma dostala xiixix. Ale je to asi to isté, ale keď už tak traja chodíme ešte na Vš a ja aj pracujem. Gitarista Ľuboš začína pracovať , ale keďže práca je nudná a my sme hnili tak sme sa dali
na muziku a dúfam že nas to uživí =)
(Majo) venujem sa svojej holke
(Ľubo) Randy Rhoads, Zakk Wylde, Ronnie James Dio

7.       Akú hudbu počúvate?

(Števo) Všemožné štýly od black metal po Jamesa Blunta. Osobne za hudobný Olymp považujem tie progresívne kapelky aj tie prog-deathové. Každopádne odkedy som poznal Ivana (gitara) , tak som začal oveľa viac prichádzať na chuť starej škole a mám taký dojem že aj Maroš(bicie) tomuto období začína čím ďalej tým viac prichádzať na chuť.
(Ivan) Ja som vyrástol na životnom hesle Sex, prachy a Rock n roll :D číže rockové stariny, ale ako som hovoril hore, počúvam hudbu od stredoveku po moderne disko no najviac je to rock a Heavy Metal 80 rokov. Ale pri chalanoch sa učím veľa nových skvelých veci číže sa stále nejak formujem
(Majo) všetko, čo sa mi páči: rock, punk, folk, country atd.
(Ľubo) Rock, HardRock, rôzne odrody metalu, nemám problém vypočuť si aj iný štýl, pokiaľ to stojí zato..

8.       Zvládate hru na viacerých hudobných nástrojoch? (konkrétne)

(Števo) osobne basa je pre mňa číslo jeden a ešte ako tak zvládam gitarku a bicie nejaké také základy by sa dali :D
(Ivan) u mňa je to horšie :D ja hrám iba na gitaru, niečo viem na klavír, a nejaký ten takt na bicie :D ,ale najviac toho vie Števo. Ľuboš je gitarista a Majo bicista vie na gitarku trošku :D no a ešte keď započítame môj falošný spev tak :D spievam .DD keď sa dá :D
(Majo) trošku na voľačo ale mam dosť čo robiť s vlastným nástrojom
(Ľubo) Trošičku klávesy

9.       Máte aj nejaké vlastné piesne?

(Števo) Zatiaľ nie iba covery, ale nemôžeme o sebe povedať že nič nevieme vytvoriť, v šuplíku máme samozrejme nejaký ten materiál ktorý sa bude postupne rozvíjať.
(Ivan) Keď som prišiel do kapely alebo viac menej stal pri jej zrode, rozhodovali sme sa buď covery alebo hneď vlastná tvorba, no povedal som, že potrebujeme sa zohrať, vyhrať, a podučiť
a tvoriť nejaký sajrajt len aby bol, to teda nie. Keď tvoriť tak nech to ma aspoň pravidelný rytmus, gitary a spev, a postupne sa dostávame viac a viac k svojej tvorbe hlavne počas improvizácii. A je vidieť, že tie covery nám veľa dali a dávajú. Každá lepšia kapela hrávala najskôr covery, lebo tam sa najviac naučí človek, lebo vie ako to ma znieť originál a snaží sa priblížiť čo najviac k tomu, aby to tak bolo. Keď hráte vlastne veci, tak ako to zložité tak to bude.
(Majo) určite áno
(Ľubo) Zatiaľ nie, riešime to..

10.    Kto vám píše texty a hudbu?

(Števo) Keďže zatiaľ robíme iba covery , tak keď príde na rad vlastná hudba bude to pravdepodobne dielo nás všetkých poprípade s textami pomoc od jednej špeciál vyžlovitej osobky :D
(Ivan) texty? No hej asi všetci, pripadne niekto ďalší kto bude chcieť prispieť :D
(Majo) Ivan Minárik, Štefan Šatka, Ľuboš Pechač
(Ľubo) Budeme to najskôr my:-D

11.    Koho piesne hráte najradšej?

(Števo ) Ja ako basák mam obzvlášť rád od Bon Joviho , pretože je to také kapánek náročnejšie, takže mám rád veci ktoré sú pre mňa výzvou aaaaa upadol by mi kus huby keby som nepovedal Smoke on the water od Deep Purple.
(Ivan) no hej Bon Jovi nie je
žiadne med, zvlášť spev D::D s ktorým sa trápim už pol roka :D ale tak hej Bon Jovi je môj idol :D je to Rocker telom i dušou , teda aspoň bol :D a veci od Deep Purple sú všetko skvosty, to je muzika samotných bohov , takže to je bez komentára :D
(Majo) Deep Purple
(Ľubo) Ťažko povedať... asi od Ozzyho

12.    Kde si môžu fanúšikovia vypočuť vašu hudbu?

(Števo) Samozrejme na bandzone ako väčšina takto slovensko-českých kapiel


(Ivan) tam alebo pri táboráku cez leto :DD keď hráme na gitare :D
(Majo) v skúšobni
zatiaľ
(Ľubo) To by aj mňa zaujímalo

13.    Máte nejaký vtipný zážitok zo skúšky/ koncertu?

(Števo) Naše skúšky je každá inakšia samozrejme a najviac nás bavia tie momenty keď začneme hrať niečo improvizačne a vtedy sa dostaneme akoby do tranzu a keby nás pri tom niekto tajne natáčal, tak už sme asi všetci v ústave, ale to patrí k tomu, kto to nezažil tak nevie o čo prichádza. Samozrejme nás na skúšky občas príde pozrieť nejaký ten kamarát v lepšom prípade kamošky a vtedy sa samozrejme aj inak hrá...
(Ivan ) zážitkov je každú skúšku veľmi veľa. Ale tak jeden by tu bol :D že keď začnem spievať , Števo tri dni hlada svoje mačky po dedine :DD
(Majo) keď sa pozriem na Ivana
(Ľubo) Tu sa radšej zdržím komentáru :-D

14.    Ako ste prišli na názov pre kapelu?

(Števo) Názov Rocktriot vznikol asi tak ako snáď všetko tvorivé v mojom živote, čiže náhodou. Pôvodne som ja Števo vymýšľal názov ešte pre moju druhú kapelku, ktorá ešte stále nemá svoj názov, ale teda mal som kopu nápadov cca 50 a viac rôzne veci čo ma hocikedy napadli, tak som si ich zapísal do mobilu inak by som ich zakrátko zabudol. A teda vymýšľal som teda už názov pre 2 kapelky a tento sa mi hodil na túto viac a ujal sa pomerne rýchlo. Sranda bola že v momente kedy ten názov vznikol som ho zložil zo slov rock a triot, ktoré a až oveľa neskôr mi trklo že ako keby rockoví patrioti , čo by sa na nás hodilo ako r.ť na šerbeľ :D
(Ivan) No názov vymyslel Števo ako píše vyššie a my sme ho schválili, mne šlo o to aby to bol jednoslovný názov, názov, ktorý si človek ľahko zapamätá a názov, ktorý pekne vyzerá, keď sa napíše niekde na CD RockTrioT je súmerný do oboch strán od Písmena T číže vyzerá ako dobre logo. Znie rockovo.
(Majo) prišlo to samé
(Ľubo) Bolo viac nápadov, tento dohodil náš Števo, zapáčil sa nám, tak ho máme, nikto nevie čo to znamená

15.    Čo by ste odkázali našim študentom?

(Števo) Keď si poriadne zaviažete prst, tak vám sfialovie.
(Ivan) neučte sa, je to zbytočné =) a hlavne za komunistov bol aj dážď krajší.=) a kupujte naše CD budeme sa mať ako prasce v žite:D
(Majo) pite pivo a počúvajte skvelú muziku
(Ľubo) Stay Rock

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov.

Volám sa Louis a nemám kde bývať...neprichýlite ma?

19. května 2010 v 20:20 | Tia |  Varila myšička písmenkovú kašičku...
Ak ste v poslednej dobe čítali moje statusy na Facebooku, nemohli ste si nevšimnúť určitú averziu voči opačnému pohlaviu, ktorá z nich priam kričí. Hoci mi teraz asi nikto neuverí, ale ja NAOZAJ nie som žiadna zatrpknutá feministka. Proste som len mala zle obdobie, no to sa už pomaly končí a tak som sa rozhodla otvoriť svoje srdce ďalšiemu chlapovi.
Keďže som žena moderná a teda aj náležite vyťažená, svoju novú lásku som našla ako inak na nete. Napriek tomu, že som sa zo svojim vyvoleným ešte nestretla som presvedčená, že práve on je ten pravý. Priamočiary, pohodový, hravý i pohodlný - táto jednoduchá charakteristika spolu s jeho prekrásnym ryšavo-bielym kožúškom si ma okamžite získali.
Bohužiaľ sa mi podobne ako hrdinkám presladených ľúbostných románov asi nikdy nepodarí poškrabkať môjho vysnívaného princa za uškami a vypočuť si ako jeho motorček slastne zapradie. Moja mladšia sestra je totiž na mačky alergická, takže by ich spolužitie bolo dosť problematické. Nemožným ho robí otcova nenávisť voči týmto slobodomyseľným bytostiam, ktoré v starom Egypte uctievali ako bohov.
Keďže chcem svojho milovaného Louisa uchrániť pred vyhodením zo siedmeho poschodia a zároveň mu ako dôkaz svojej lásky poskytnúť bezpečný domov, obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Osvojte si ho a on sa vám za starostlivosť určite odvďačí úprimnou náklonnosťou.
Tento menovec slávneho upíra má podľa mojich výpočtov desať mesiacov, nájdete ho v depozite OZ MačkySOS v Ilave, kde na vás už netrpezlivo čaká.
Ak ho prichýlite získate okrem prítulného spolubývajúceho aj jednosmerný lístok do neba, ktorý je odmenou za všetky dobré skutky :) 

Dokážete mu odolať?
Teraz ticho! striehnem
Mám veľké uši takže vždy počujem keď niečo papaš
Pozri akú mám štýlovú briadku
Už zasa ma fotia, čo som ja nejaká modelka?

Bližšie informácie na:  http://www.mackysos.sk/index.php?praca=datapodr&codostr=2168&meno=Louis&id=0&dalej=zostan

Derek Fell: VINCENT van GOGH ŽENY V JEHO ŽIVOTE, alebo lásky podľa chorobopisu

18. května 2010 v 14:25 | Tia |  Povedz mi, čo čítaš....

"Žena nezostarne, pokiaľ miluje a je milovaná."
                                                        Vincent van Gogh
                                                
Tento výrok slávneho maliara dokonale vystihuje jeho postoj k ženám, ktorý ovplyvnil nielen Vincentov milostný život, ale aj umenie.
Holandský kolorista sa narodil do rodiny katolíckeho kňaza ako druhý, no napriek tomu najstarší syn. Svetlo sveta uzrel presne rok po narodení svojho staršieho brata, ktorý však ešte predtým zomrel. Jeho matka v ňom videla reinkarnáciu svojho prvorodeného a pomenovala chlapčeka po mŕtvom bratovi. Napriek mnohým podobnostiam medzi oboma deťmi sa Vincentovi nikdy celkom nepodarilo zaplniť prázdne miesto v maminom srdci. Tá ho neustále porovnávala so svojim predčasne zosnulým synom, ktorému sa melancholický a zakríknutý Vincent v jej očiach nedokázal vyrovnať.
Vincent van Gogh ženy v jeho živote

Chýbajúca materinská láska, neschopnosť vyrovnať sa s vlastnou identitou to všetko vyvolalo u malého chlapca syndróm náhradného dieťaťa, ktorý sa neskôr rozvinul do maniodepresívnej psychózy. Traumy z detstva sa odzrkadlili aj na jeho vzťahoch s nežnejším pohlavím. A práve o nich rozpráva kniha z pera historika umenia Dereka Fella Vincent van Gogh : Ženy v jeho živote.
Ľúbostný život výstredného maliara rozoberá prostredníctvom listov, ktoré umelec adresoval svojmu bratovi Theovi, sestre Will a švagrinej Jo. Autor nám ponúka skutočne hlboký pohľad do duše tohto Slnečného šialenca. V knihe nájdeme nielen jeho vlastný názor na Vincentovu korešpondenciu, ale aj odborné vyjadrenia viacerých psychiatrov, neurológov a historikov umenia. Prostredníctvom nich nám odhaľuje tajomstvo maliarovho života a vrhá svetlo na niektoré udalosti, ktoré ho preslávili rovnako ako jeho nádherné obrazy.
A aké dievčatá teda nášho milovníka slnečníc vlastne priťahovali? Sesternica Kee, duševne chorá prostitútka Sien, dcéra vidieckeho farára Margot, či sedliačka Stien. Každej z nich Vincent ponúkol svoje srdce. Všetky boli staršie a hodilo by sa na nich označenie Kráska v nesnázích. Maliar ich priam zúfalo túžil zachrániť a odčiniť tak, že nedokázal vytrhnúť svoju matku z jej smútku za mŕtvym dieťaťom. Jeho vzťahy s nimi sa však zakaždým skončili katastrofou, čo u neho viedlo k vzniku psychických problémov.
Ja osobne som túto knižku prečítala už dvakrát a dovolím si tvrdiť, že kedy som ju nepožičala jednej svojej kamarátke, tak ju práve čítam po tretí raz. Takže ju vrelo odporúčam každému z vás. Nezáleží na tom, čí máte radi Vincenta van Gogha, alebo nie jeho životný príbeh vás určite úplne pohltí. A na záver ešte posledný dôkaz, že je to skutočná lahôdka:

Zuzka: Kika? Tá knižka, čo si mi požičala, je tvoja?
Ja: Áno, prečo?
Zuzka: Lebo nám ušla činčila a trochu ju ohlodala....

Nuž čo k tomu dodať? Snáď len dobrú chuť :DD            
            

Ako na divadlo 1. deň

17. května 2010 v 17:15 | Tia |  Milý denníček
Múza je späť :D




Viem, že v poslednom čase bolo na našom blogu priam hrobové ticho. Preto všetkých našich čitateľov poteší správa, že sme nezomreli ani my ani naša múza. Ona sa iba rozhodla odcestovať na krátku - takmer 10 mesačnú - dovolenku na Olymp. Keďže počas minuloročných prázdnin bola mimoriadne pracovne vyťažená dovolím si tvrdiť, že si ju naozaj zaslúžila.



Našťastie aj radovánky bohov, človeka časom omrzia a tak sa naša drahá víla napokon vrátila, aby nám pomohla vyrovnať dlh, ktorý máme voči celej blogovej rodine aj všetkým poviedkovým nadšencom, čo sem občas náhodu zablúdia.
    A čo sme robili my, kým prelietavá dcéra Dia popíjala sladkú medovinu kdesi vysoko nad hlavami obyčajných smrteľníkov?
Drali sme školské lavice a zo všetkých síl sme sa snažili neprepadnúť z matematiky :D Ale keďže vieme, že známky nie sú všetko sem tam sa nám podarilo ukradnúť si nejaký čas aj na zábavu. Mne sa dokonca podarilo spojiť prijemne s užitočným a zúčastnila som sa niekoľko dní trvajúceho projektu s názvom Ako na divadlo, ktorého úlohou je ukázať mladým ľuďom ako vzniká divadlo, ako chodiť do divadla a ako ho pochopiť.



Projekt sa skladal z viacerých častí a bol zameraný na analýzu inscenácie Mŕtve duše. Stálo ma skutočne veľmi veľa energie, kým som sa tam dostala, ale ani trošku to neľutujem. Bolo to totiž naozaj úžasné, ale pekne poporiadku. O celej akcii som sa dozvedela takpovediac za päť minút dvanásť. Zástupkyňa hľadala náhradníkov za maturantov, ktorí sa na poslednú chvíľu odhlásili, lebo sa potrebovali pripraviť na skúšku dospelosti. Keďže učí
matematiku v triede mojej mladšej sestry rozhodla sa osloviť najprv svojich študentov, potom už stačilo aby jeden čokoládovovlasý vrabček začvirikal a už som zháňala prihlášku po celej škole. Jej získaniu predchádzalo zoznámenie sa so všetkými slovenčinárkami, ktoré na Golianku máme - fakt som netušila, že ich je tak veľa - keď som ju napokon po 300 nabehaných kilometroch držala v rukách, zostávalo mi na jej vyplnenie asi 10 minút. Základné údaje boli hračka, ale problémy nastali až pri otázke, prečo sa chcete zúčastniť Projektu ako na divadlo?
Po krátkej úvahe som napísala niečo v zmysle, že túto príležitosť považujem za dobrú prípravu na prijímacie pohovory na Akadémiu umení v Banskej Bystrici odbor scenáristka dramaturgia. Ok viem, že to nie je práve najoriginálnejšie, ale tlačil ma čas a s pravdou predsa najďalej zájdeš, no nie? Ak mám byť úprimná, vôbec som neverila, že ma vyberú. Dostalo sa mi do uší, že voľné sú len štyri miesta a podľa mojich výpočtov bolo záujemcov omnoho viac. Ale ja som malá a skladná takže sa mi nakoniec predsa podarilo nájsť malú medzierku, ktorou som prekĺzla medzi budúcich hercov, scenáristov a kritikov.
DAB

   Táto uzavretá spoločnosť sa mala stretávať zväčša v poobedňajších hodinách, takže som bola presvedčená, že nebudem nútená vynechať školu. Lenže človek mieni a pánboh mení. Zhodou nešťastných náhod boli prvé prednášky práve v čase konverzácií z ruštiny. Teraz predo mnou stála posledná a najvyššia prekážka na mojej ceste do divadla. Musela som presvedčiť triednu, aby ma tam pustila. Všetci účastníci boli oficiálne uvoľnení od riaditeľky lenže Ivetke to bohužiaľ nestačilo. Trvalo mi takmer polhodiny, kým som ju konečne prehovorila. Napokon mi dovolila pripravovať sa na vysokú školu iba pod jednou podmienkou. Mala som si sama vybrať, na ktoré z dvoch stretnutí pôjdem. Nebolo mi to práve po chuti, ale čo som mohla robiť? Keď neprší aspoň kvapká.
   Naveľa som sa teda ocitla v priestrannom štúdiu DAB a ruke som držala scenár hry, o prefíkanom ruskom podvodníkovi, ktorý obchodoval s mŕtvymi. Mojou úlohou teraz bolo prečítať si ho spolu s Gogoľovým románom, aby som sa o dva týždne na diskusii s dramaturgom a režisérom nestrápnila. A hoci som na tej diskusii vlastne vôbec nemala byť, rozhodla som sa, že sa na ňu radšej pripravím. Veď viete ako to je - človek mieni a pánboh mení.

Ako to celé dopadlo, si môžete prečítať v ďalšej časti môjho cyklu Ako na divadlo. Tak до свидания priatelia :D