27. ledna 2010 v 15:41 | Lucy
|
Po dlhom čase sa opäť hlásime. Žijeme a píšeme:-D
Krátko pred Vianocami som sa spolu s mojou sestrou a kamarátkou zúčastnila vianočnej zbierky pre týrané deti, ktorú organizovalo Centrum Slniečko.
Po celom dni strávenom v škole sa mi veru vôbec nechcelo behať s kartónovou škatuľou po Tescu a pýtať od ľudí peniaze. Ale čo človek neurobí pre segru? :-D Po obede som teda sadla na autobus a ponáhľala som sa do Galérie. Možno vás prekvapí, že sa mi podarilo vystúpiť o zástavku skôr, takže som si musela zvyšok cesty odšľapať. Veď prečo nevyčerpať tú trochu energie, ktorá mi ešte zostala? Do Tesca som prišla vyžmýkaná ako citrón a pripravená fyzicky napadnúť každého kto nám odmietne prispieť. Po krátkom hľadaní som našla Tinku aj kamarátku a spoločne sme sa pobrali za tetuškou, čo to celé organizovala. Naše
celkom zrozumiteľné inštrukcie nás mali doviesť k bočnému vchodu, kde mala čakať už spomínaná tetuška. No nanešťastie nám zabudli povedať, že tie bočné vchody sú tam najmenej tri. Takže kým sme obehli celú budovu a zúfalo sme sa pokúšali otvoriť každé dvere, poriadne sme vymrzli. Po pár neúspešných pokusoch- zlodeji z nás asi nebudú- sme našli tetu Angeliku a zábava sa mohla začať. :-D Dostali sme "štýlové" biele tričká, ktoré mne a Tinke dodnes slúžia ako pyžamká, košík s cukríkmi a už spomínanú kartónovú škatuľu a hor sa do práce. No skôr ako sme mohli začať čokoľvek robiť priplichtil sa k nám zjavne opitý chlap, ktorý nám okrem otravných rečí neprispel ničím.
Tak ako pýtať od ľudí peniaze, aby to nebolo drzé? Kamoška Baška to hneď vyriešila. Vytasila sa s mobilom a na plné kolo pustila motivačné pesničky od Michaela Jacksona, takže nás celý čas sprevádzalo heslo Heal the world. Malo to aj istú symboliku, keďže Mike dával svojho času neuveriteľné čiastky na charitu. Dokonca je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov, ako človek, ktorý prispel najviac. Teda asi. :-D
Ako sme zbierali a čo sme vyzbierali?
Po istom čase sme si vytipovali ľudí, ktorí podľa nás prispievajú viac ako iní. Našimi "obeťami" sa stali mamičky s malými deťmi (dáte decku cukrík a mamička vám dá peniaze z vďaky, že jej anjelik aspoň chvíľu nemrnčí) a mladí pekní chalani, ktorí asi chceli urobiť dojem svojou štedrosťou. Tiež sme zistili, že je dobré pýtať si od ľudí pri pokladni v potravinách, lebo tí majú ešte vytiahnuté peňaženky. Aj keď do potravín sme vôbec nemali chodiť. :-D Baška sa opäť vytasila s niečím originálnym a začala každému potencionálnemu darcovi sľubovať jednosmerný lístok do neba.
Nemôžem povedať, že by nám ľudia obracali do pokladničiek peňaženky, ale niečo sme predsa len vyzbierali. Našlo sa dokonca pár dobra chtivých jedincov, ktorí nás obšťastnili šuchotavými päť a desaťeurovkami. Nakoniec sme behali po Tescu hrkajúc pokľadničkami ako malé splašené deti a doslova sme sa predbiehali kto vyzbiera viac. Môžem hrdo dodať, že my tri sme vyhrali. :-D Bohužiaľ, sme sa nedozvedeli, koľko sa vyzbieralo, pretože po nás nasledovala ešte jedna skupinka. No aj tak to bol zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnem a ktorý som si s radosťou zopakovala hneď na druhý deň.
Čoskoro nás čaká ďalšia podobná akcia (asi), tak, moji drahí, choďte do Tesca a prispejte babám v lacných tričkách. :-D
jej baby, dobre mate zmapovanych tych ludi xDDD ......
takymto malickym zbierkam by som asi prispela, tym doverujem...jedna z vyhod mojej skoly je totiz to, ze nas informuju napr. o tom, ktore VEEELKE zbierky a hlavne tie televizne beneficne koncerty su viac menej..ako to povedat...v uvodzovkach "podvod" a svojim prispevkom na deticky vlastne preplatis reklamu ;((( ....
inak davam kazdy mesiac daco do UNICEFU ;)))) a mam z toho kazdeho 15teho dobry pocit... ste super xDDD