Ako vrece zemiakov

23. října 2009 v 18:44 | Lucy |  Milý denníček
Stále nemôžem vkladať obrázky...

Konečne víkend!! Som úplne skapatá. Aby ste boli v obraze, už druhý týždeň otročím na praxi, takže mám na to pádny dôvod. Neviem sa dočkať soboty. Celý deň nevyleziem z postieľky. :-D Kníh mám dosť a vankúšov tiež, takže budem tak správne leňošiť. Na Pollin podnet som si zohnala Jar Adely Ostrolúckej a môžem povedať, že to stojí za to. Naozaj... Aj keď mne je Evka rozhodne sympatickejšia ako rozmaznaná Adelka. :-D No aby som prešla k veci... Na praxi je úplne super. Som síce v kuchyni, kde väčšinu času krájam zeleninu a umývam riad, ale pracujem v príjemnom prostredí obklopená milými ľuďmi, čo je podľa mňa najdôležitejšie.
Aby som sa dostala k tomu prečo vlastne trápim klávesnicu nášho novo opraveného počítača (áno, máme späť náš comp!!), Adelkiným príbehom si príjemne krátim cestu do roboty. Nebojte cestujem busom. Ešte nie som taký psychopat, aby som chodila z nosom zapichnutým v knihe pešo. Aj keď cvokára zjavne potrebujem... Ja sa totiž vždy totálne ponorím do knihy a potom si neuvedomujem ako pri čítaní vyzerám. Čo môže občas slušne pobaviť ostatných cestujúcich. Ale ja si to aj tak nevšimnem, takže ma to ktovieako netankuje. No dnes sa stalo niečo za čo sa skutočne musím červenať. Keď som si cestou z roboty vybrala Zúbekove veľdielo, všimla som si, že mi venujú pozornosť dvaja dosť pekní chalani. Vraj aj oni v buse čítajú, ale len keď dlhšie cestujú.:- D. Fajn, všimli si ma chutní chlapci. V poho, možno sa im páčim. (Bože, tá moja naivita!:-D). Tak si tak ďalej čítam a občas po nich poškuľujem, keď tu zrazu.... sa stalo čo sa stať nemalo. Ujo šofér nepredpokladane prudko odbočil a ja som skončila na zemi spolu so Štúrom, Adelkou a samozrejme, s miliónom tašiek. Iste nemusím podotknúť, že som bola od hanby červená ako rak a aj tí chalani očerveneli, ale od smiechu. V dnešnej dobe asi ťažko nájdeme gentlemanov Štúrových čias, pretože sa mi vôbec nezberali pomôcť. Bol to dokonalý trapas. Nesmierne sa mi uľavilo, keď som vystúpila a mohla ísť zvyšok cesty pešo. No to by som sa nevolala Lucia Zaťková, keby týmto moje malé faux pas končilo. Ja som sa totiž vysypala ešte aj na schodoch pred našimi dverami. No teraz ma našťastie nikto nevidel... :-D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 StandyB StandyB | 23. října 2009 v 20:58 | Reagovat

moja zlata...chudatko..... chlapi džentlmeni uz davno vymreli...najradsej mam takych co sa vystatuju akí su gentlemani ale su presným opakom....a este po tebe vykrikuju ze si zakoplexovane decko ked pritom on sa s tebou bavi ako napr. a ty si ma nepockala v obchode uz sa s tebou nebavim :-/ okej to som mierne odbocila....sry! XD

2 Lucy Lucy | 23. října 2009 v 21:04 | Reagovat

nevadi:-D ja chapem co chces povedatD

3 Polly Polly | Web | 25. října 2009 v 17:05 | Reagovat

veru gentlemanov uz je malo..ak taky vobec este je... je to smutne, zeny si zasluzia uctu ...
juj, ty to citas!!! aku mam radost!!! Ved mne bola Evka vacsinou knihy tiez ovela sympatickejsia, Adela si ma ziskala az neskor, pod vplyvom Stura sa vela menila, ale kto by sa nemenil pir Sturovi...♥

4 Lucy Lucy | 25. října 2009 v 19:57 | Reagovat

hejD pri tom by som sa aj ja zmenila-D ak by chcel:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama