Smutný príbeh filmovej hviezdy

9. září 2009 v 23:34 | Tia |  Varila myšička písmenkovú kašičku...

Hladká tmavá pokožka, prekrásny hlas a hollywoodsky úsmev...Uhádli ste, o kom hovorím? Nie? Tak vám ešte trochu poradím. Bol to vynikajúci plavec a miloval sushi. Denne dokázal skonzumovať neuveriteľných 50 kilogramov surových rýb. Stále nič? Skúste sa trošku zamyslieť a určite na to prídete, sľubujem, že to nebolí:D No tak, som si stopercentne istá, že ho všetci poznáte. U nás doma boli s Popoluškou na Vianoce každoročnými hosťami. A správna odpoveď je....Willy! Blahoželám, získali ste možnosť, prečítať si tento smutný článok o kosatke, ktorá odmietla slobodu.

Predstaviteľ najslávnejšieho delfína na svete sa v skutočnosti volal Keiko, a potom čo ho ako dvojročného vo vodách Atlantického oceánu neďaleko Islandu chytili rybári, vyrastal v zajatí, kde napriek veľkej snahe svojich fanúšikov prežil celý život.
Jeho novým domovom sa stalo morské akvárium na Islande, kde strávil detstvo. O tri roky neskôr putoval do Ontária. Tu ho začali cvičiť a predvádzať návštevníkom. Ani tam však nepobudol dlho. Po ďalších troch rokoch sa musel opäť presťahovať, predali ho do zábavného parku Reino Aventura v Mexico city. Keikov život v tomto období nebol vôbec ružový. Už v Ontáriu sa mu začali na koži objavovať rany a vredy typické pre kosatky žijúce v zajatí. Tieto zvieratá, ktoré bežne trávia 90 percent svojho času pod hladinou sa v malých plytkých bazénoch ďaleko od svojej rodiny musia cítiť príšerne. Nečudo, že sú neustále v strese a trpia psychickými poruchami, v dôsledku čoho sa dožívajú podstatne nižšieho veku než vo voľnej prírode. Naša veľryba mala navyše tú smolu, že ju v bazéne veľkosti tenisového kurtu čakala príliš teplá voda pre rodáka zo studeného Atlantiku absolútne nevhodná.
Šťastena sa na svojho menovca (Keiko v japončine znamená šťastný) usmiala až v roku 1992, keď si ho všimol lovec talentov hollywoodskeho štúdia Warner Brothers. Stal sa hlavným hrdinom filmu Zachráňte Willyho, z ktorého sa veľmi rýchlo vykľul kasový trhák. Tento dojímavý príbeh o priateľstve osirelého chlapca a odvážnej kosatky dnes
spolu so snímkou o telefonujúcom mimozemšťanovi patrí vo svojom žánri k nestarnúcej klasike. Zo záberov natočených pri tvorbe tohto filmu napokon za použitia makety živej veľryby vznikli ešte ďalšie dva diely. Úspech tohto diela však priniesol omnoho viac než doláre do vreciek svojich tvorcov. Po jeho vzhliadnutí sa ľudia z celého sveta začali zaujímať o skutočný osud priateľského zvieratka. Keď vysvitlo v akých podmienkach Keiko žije, nahlas volali po jeho oslobodení. Fanúšikovia posielali na jeho záchranu nemalé sumy a vznikla dokonca aj nadácia pomenovaná ako inak Free Willy/ Keiko Foundation, práve jej mexický park v roku 1995 Keika daroval.

Jeho vypusteniu na slobodu predchádzal pobyt v morskom akváriu v Oregone, kde sa zotavoval a zvykal si na chladnú vodu. V roku 1996 ho chcel Michael Jakson odkúpiť na svoj ranč Neverland, to mu našťastie nepovolili a keď sa Keiko
uzdravil mohol sa konečne vrátiť domov. V islandskom Westmannayaeyjar naňho už čakala špeciálna ohrada umiestnená v otvorenom mori. Jej pletivo ho chránilo pred nebezpečenstvom, ale zároveň mu umožňovalo kontakt s okolím. Do ohrady sa dostali rôzne druhy rýb a morských vtákov, ktorými sa tieto dravce bežne živia. Štyri roky sa Keiko učil loviť a starať sa o seba sám. Po čase sa pod dozorom odvážil opusť ohradu a vydal sa a ochutnať skutočnú slobodu. Hoci sa naučil loviť ryby zostal naďalej závislý na pomoci ľudí. Svoje úlovky totiž spočiatku vôbec nežral, ale ich poslušne prinášal svojim ošetrovateľom ako dobre vycvičený psík. Na svoj najdlhší výlet sa tento detský hrdina vybral v roku 2002, keď z neznámych príčin opustil vody Islandu. Zrejme sledoval stádo divokých kosatiek , čoskoro sa od nich však odpojil a sám doplával až k nórskym brehom. Jedinej európskej zemi, ktorá loví veľryby pre komerčné účely. Mnohí sa preto začali obávať o jeho život. Svetoznámej hviezde však smrť nehrozila, práve naopak stal sa atrakciou. Do zálivu, v ktorom sa zdržiaval sa hrnuli zástupy turistov. Fotografovali si ho, hladkali a plávali s ním. Pracovníci nadácie zverejnili pokyny ako sa v jeho prítomnosti správať aby sa počas jeho opätovnej prípravy na život vo voľnej prírode čo najväčšmi obmedzil jeho kontakt s ľuďmi. Tí ich však odmietali dodržiavať, takže nórská vláda bola napokon nútená zakázať jeho obdivovateľom priblížiť sa k nemu. Spolupracovať však odmietal aj sám Keiko, ktorý s obľubou vyhľadával ľudskú spoločnosť. 1. septembra sa vedľa rybárskej lode vynorila 10 metrová kosatka majiteľ lode o tejto príhode povedal: "Chceli sme rýchlo odplávať preč. Držala sa stále za člnom a vyzývala nás, aby sme išli k nej do vody. Vedeli sme, že to môže byť jedine Keiko. Len on je taký veselý, láskavý a priateľský." Túto domnienku potvrdila aj ohnutá chrbtová plutva, ktorá bola Keikovim poznávacím znamením. Tento zvláštny znak nie je u veľrýb v zajatí ničím výnimočným. Samce žijúce na slobode majú chrbtovú plutvu trojuholníkového tvaru, ktorá dosahuje výšku až 1,5 metra. U jedincov žijúcich v zajatí táto plutva akoby mäkne a ohýba sa. Odborníci po podobných incidentoch začali pochybovať, či Keiko vôbec chce byť slobodný. Keďže sa zdržiaval blízko pri pobreží ako dravec bol považovaný za hrozbu, z tohto dôvodu sa uvažovalo o jeho opätovnom zajatí. Nórski vedci vyslovili názor, že humánnejšie by bolo Keika zastreliť. Predpokladali totiž, že nebude schopný prežiť drsnú nórsku zimu. Nakoniec však predsa našli vhodné miesto, kde mohol prezimovať. Stal sa ním neďaleký záliv Taknes. Mal spojenie s otvoreným morom, ktorým mohol kedykoľvek preplávať. Napriek veľkej snahe svojich priaznivcov sa však úplnej slobody už nedožil. Tesne pred Vianocami roku 2003 zomrel na zápal pľúc - bežné ochorenie kosatiek chovaných v zajatí. Mal 27 rokov. O dva dni neskôr bol v noci z nedele na pondelok tajne pochovaný, aby mal aspoň po smrti pokoj od médii a turistov.

P.S. Viem, že som to už raz vravela, ale toto je môj najdlhší článok :D Ak Vám pri jeho čítaní zmáčala líca nejaká tá slzička, vôbec sa nemusíte hanbiť. Keiko si ju totiž zaslúži.



Spev Kosatky



Zdroje: http://abby22.blog.cz/rubrika/priroda
http://keiko007.blog.cz/0708/keiko-alias-willy
http://www.svetkosatek.estranky.cz/clanky/kosatka-keiko/keiko--nejslavnejsi-delfin-sveta
http://erzikuv.blog.cz/0809/kosatka-willi-neboli-keiko

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 10. září 2009 v 11:37 | Reagovat

och, na jednej strane to je smutne, ale na druhej..ak tak chcel zit s ludmi...zvykol si a naplnenie mu prinasal asi iba polovicny zivot, vzdy niekoho musel mat pri sebe...

2 Tia Tia | 10. září 2009 v 17:12 | Reagovat

mas pravdu, ale smutne je na tom to, že to pripomina stokholmsky syndrom

3 Tilia / AYAmee Tilia / AYAmee | E-mail | Web | 10. září 2009 v 21:09 | Reagovat

Ufff, vraj štokholmský syndróm... Ale v podstate máš pravdu... Chudáčik... Fakt pekný článok a nanajvýš emotívny :)...

4 StandyB StandyB | 11. září 2009 v 12:17 | Reagovat

a tak to bol fakt clanok plny novych veci aspon pre mna...nevedala som ze sa volal keiko a ze ho chcel aj Jacskon :D... pokial viem tak naspieval pesnicku k tomuto filmu...
chudacik...aspon vieme ze mal ludi velmi rad,...

5 Tia Tia | 13. září 2009 v 20:27 | Reagovat

[3]: dakujem:D

6 Tia Tia | 13. září 2009 v 20:29 | Reagovat

[4]: mal ich rad lenze k nim nepatril...

7 TomkoQ TomkoQ | E-mail | Web | 18. ledna 2017 v 13:49 | Reagovat

Miluju čtení vašich článků

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama