Marcus (3. časť)

5. září 2009 v 19:11 | Lucy |  Keď nás kopne múza

Večer sa zobudil veľmi skoro, ešte pred západom slnka. Keď si to uvedomil, zostal ležať ako prikovaný. To rozhodne nebolo normálne. Keď sa konečne odhodlal vstať, bola už hlboká noc. Rýchlo si opláchol tvár vodou a zišiel do jedálne.
"Dnes sme si poleňošili, však?" privítal ho Martinus. Marcus sa nasilu usmial- z toho nedostatku spánku bol ešte hladnejší ako zvyčajne.
"Dnes budem loviť sám," povedal úsečne. "Nepôjdem s vami." Martinus sa zarazil, no rýchlo sa spamätal.
"Dobre," prikývol chladne. "Vlastne mi to vyhovuje. Mám nejakú prácu." Touto poznámkou sa pokúsil vzbudiť Marcovu zvedavosť, no keď videl, že sa mu to nepodarí bez slova vyšiel z jedálne. Skutočne Marca celú noc nevidel. Nemohol sa pozerať ako mu v očiach vzbĺknu plamienky, keď objíme svoju obeť. Nevedel koľko ľudí nasýti jeho hlad.

Marcus sa po krátkom love vybral na miesto, ktoré mu zobralo spánok. No skôr ako tam prišiel pocítil sklamanie. Ona tam nie je- bol o tom presvedčený. Keď jeho vysokú postavu zahalili prvé stromy vedel, že jeho obava sa potvrdila. Park bol prázdny. Znechutene sa zosunul na drevenú lavičku a zavrel oči. Skutočne veril, že je anjel a tak ju túžil vidieť. Zrazu sa spustil prudký lejak. Voda sa husto liala z atramentovej oblohy, no Marcus sa ani nepohol. Neotvoril oči, keď mu kvapky dažďa stekali po lícach, také odlišné od jeho vlastných krvavých sĺz.
Po chvíli zbadal, že sa mu pri nohách vytvorilo malé jazierko. Striasol si vodu z vlasov, hoci to bolo zbytočné, pretože o chvíľu ich mal znovu rovnako mokré a z vnútorného vrecka vybrala poskladaný listový papier. Šikovne z neho poskladal malú loďku a pustil ju do mláky. Tak veľmi si prial vidieť more. Odjakživa o tom sníval. No vedel, že ho nikdy neuvidí. Upíry nesnívajú často, no nikdy nedovolia, aby im ilúzie zobrala realita splneného sna. Keď si už bol úplne istý, že anjel nepríde a papierová lodička sa po úpornom boji s búrkou potopila, vstal a pobral sa domov.

"Teda," povedal Martinus a strhol sa, keď naňho dopadlo pár kvapiek z Marcovho kabáta. "Teda, videl si dnes toho svojho anjela?"
"Nie," priznal Marcus. "Neprišla."
"Vravel som to." Martinus vyzeral spokojne. "A čo si, prosím ťa, robil celú noc?"
"Staval som loďky z papiera."
"V tomto daždi?"
"Inak by neplávali," vysvetlil Marcus a pobral sa do salóna. Keď za ním gróf vošiel, našiel ho stáť pri kozube. Zohrieval si ruky nad ohňom a vyzeral ešte bledší než zvyčajne.
"Loďky z papiera!" zvolal Martinus. "Prisahám, že som nestretol zvláštnejšieho upíra ako si ty, synak."
"Zvláštnejšieho odo mňa?" zopakoval Marcus. "Ja o jednom viem."
"Môj stvoriteľ. Je to najmocnejší upír akého poznám a je aj... najzvláštnejší."
"Kto to bol? Koho tak veľmi obdivuješ?"
"Obdivujem? Ó nie, to nie. Neobdivujem ho. Rešpektujem ho ako niečo oveľa mocnejšie odo mňa. Ale môj obdiv, strýko, ten si treba zaslúžiť."
"Mám to chápať tak, že ten čo si vzal tvoju krv a premenil ju na niečo také mocné, že si o tom nesníval ani v najbláznivejších snoch len preto, aby ti ju mohol potom vrátiť, nemá aj tvoje srdce?"
"Mal ho," povedal Marcus trpko. "Prišiel oň vlastnou vinou."
"Preto si prišiel sem?"
"Nie, mám tu prácu, ktorá nesúvisí s mojím predchádzajúcim životom a rozhodne nie s Augustom."
"Augustus? Dobre. Viac z teba zjavne nevytiahnem. Hovor si čo chceš, Marcus, si zvláštny."
"Kto urobil upíra z vás, strýko?"
"Čože?"
"No ja som vám povedal, kto vypil moju krv. Quit pro quo. Kto tú vašu?"
"Jeho meno by ti veľa nepovedalo. Nie je dôležitý. Nemali sme taký komplikovaný vzťah ako ty s Augustom. Rozhodne mi neublížil ani nič podobné. Dal mi všetko čo mohol a išiel ďalej bezo mňa. No dobre, keď sa o tom záhadnom Augustovi nedozviem viac, povedz mi aspoň o tom tvojom anjelovi."
"A čo o nej? Videl som ju, či mi veríte alebo nie. A prisahám, že ju ešte uvidím."
"Nevravím, že nie. To len ty sa správaš ako dieťa. Tvrdil si, že tu máš prácu. Už si tu dosť dlho a zatiaľ sa len topíš v krvi mojich poddaných a naháňaš anjelov."
"Nemusím sa vám spovedať, či a ak tu budem niečo robiť, je len moja vec," vyhlásil Marcus.
"Dobre. Mňa to aj tak nezaujíma. Mal by si sa viac ovládať, synak. Tá prudkosť môže byť na škodu. Vieš, len so sa pýtal. Nemôžeš to brať tak osobne. A nemusíš sa báť. Nevyhodím ťa. Nie preto, že mi môžeš zničiť večnosť. Nie, Marcus, obľúbil som si ťa."
"Môžem... môžem vás o niečo požiadať?"
"Počúvam."
"Zahráte mi? To čo ste hrali, keď som prišiel." Martinus ochotne prikývol a sadol si ku klavíru. Marcus naňho s očakávaním pozrel a keď miestnosť naplnili prvé tóny, šťastne sa usmial.

V najbližších dňoch strávil Marcus- ak práve nelovil- každú noc v Parku anjelov čakajúc na toho svojho. Už mal oveľa viac šťastia ako vtedy, keď skoro Martinovi povedal ako mu Augustus ublížil. Anjelská kráska chodila skoro každú noc a on ju mohol pozorovať nepovšimnuto sediac na lavičke. Za tých pár nocí poznal každý vlas na jej plavej hlave a každý záblesk jej hnedých očí. O rozhovore s ňou mohol iba snívať a predstavovať si, že každý letmý úsmev, ktorá venovala svetu patrí jemu. Mnoho nocí takto presedel rozhodnutý, že sa jej nikdy neodhalí. No raz v noci sa jeho predsavzatie zrútilo ako domček z karát. Bolo to vtedy, keď sa ho Martinus znova spýtal na jeho pôvod. No tentokrát neostalo iba pri slovách. Marcus zúril a dal to dostatočne najavo, keď opustil miestnosť trieskajúc dverami ako nevychovaný školák. Teraz sedel na lavičke v parku a vo svojom hneve sa zabudol skrývať v tieni ako mnohokrát predtým. Tentokrát nebol problém všimnúť si vysokého bledého šľachtica a bolo to aj prvý a posledný krát, čo si ho nejaký smrteľník všimol skôr ako on jeho. A dievča, ktoré Marcus vyhlásil za anjela sa rozhodne neuspokojilo s "pozeraním sa", keď ju niekto zaujal. Ladným krokom podišla k k Marcovi, no hoci stála sotva meter od neho on stále upieral neprítomný pohľad kdesi za jej plece. Nápadná bledosť, ktorá predtým vzbudila jej záujem ju donútila vážne sa obávať o jeho zdravie.
"Ste v poriadku?" spýtala sa pozorne naňho hľadiac. Marcus neodpovedal hneď, vlastne ani nemohol, lebo hnev, ktorý cítil sa mu ozýval v ušiach a zabraňoval počuť čokoľvek iné. No hoci nepočul jej otázku, netrvalo dlho a všimol si ju. Chvíľu na ňu očarene hľadel a keď zopakovala svoju otázku, rozhodne prikývol. No nepovedal ani slovo, lebo si uvedomil niečo, čo mu celkom vzalo reč. Necítil krv. Necítil vôňu tej hustej červenej tekutiny v tele svojho anjela. Dokonca ho nepriťahoval ani jej biely krk. To môže znamenať len jedno. Je upírka. Ona je upírka. Krásna a večne mladá. Pocítil nesmiernu radosť. Je upírka. Tým si bol istý. Bude jeho dieťa. Naučí ju všetko. A budú navždy spolu. Nepotrebuje Martina, má svojho anjela. Boh mu dal anjela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 7. září 2009 v 15:35 | Reagovat

je to velmi zaujimave, len mi stale nesedi, ze upir akokolvek uvazuje nad Bohom.. a este takto otvorene ...
som strasne zvedava ako to bude pokracovat!!! ...

2 Lucy Lucy | 7. září 2009 v 16:40 | Reagovat

no ja ti pikracko nahodim len sa musim dat trochu do poriadku, bo som teraz dosla domov, no a co sa Boha tyka, Polly, ved ma poznasD

3 Tilia / AYAmee Tilia / AYAmee | E-mail | Web | 9. září 2009 v 0:17 | Reagovat

Nieee, mne to zmazalo komentár a ja že to už blog.cz nerobí, tak som si ho neskopčila!! Nieee!! Tak od začiatku, uf...

Páčila sa mi jedna veta...
"Upíry nesnívajú často, no nikdy nedovolia, aby im ilúzie zobrala realita splneného sna."
Úplne prenádherná myšlienka!! ^^

A páčil sa mi i celý tento diel! Tak sa teším na pokračovanie!! Som zvedavá, kamže to povedie :D...

A čo sa Pollynej pripomienky voči Bohu týka... Mne to nepríde divné, pretože mi Lucy minule povedala, že ona je veriaca, keď som jej nie že vyčítala, skôr komentovala náboženský motív dákej básne :D... Podľa mňa to nie je ani také zvláštne... Vezmi si, že si upír a si nesmrteľný, beháš si po tejto škaredej zemi už dáke tie storočia... Možno ťa raz prepadne i obdobie, keď uvažuješ nad bohom a tak :D...

4 Lucy Lucy | 10. září 2009 v 22:29 | Reagovat

[3]: jej, til, dakujem za krasny koment, boze, uz by som aj pokracko mohla dat, ze? No ja som to tak leniva preklepatD mam to, totiz, len na papieriD co uz so mnou, cez vik si k tomu sadnem, pockat nesadnem(( to pride pollyD tak niekedy inokedy...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama