Marcus (2. časť)

1. září 2009 v 16:44 | Lucy |  Keď nás kopne múza

Marcus sa chvíľu obzeral usmievajúc sa na všetko okolo seba: na mesiac, hviezdy nad hlavou... Neponáhľal sa, čakal. Čakal ako šelma na svoju obeť. Netrvalo dlho a vynoril sa pred ním vysoký vyparádený šľachtic. Marcus bol pripravený. Zacítil ho skôr ako začul škrípanie jeho vysokých čižiem.
"Dobrý večer," pozdravil šľachtic Marca, ktorý pozdrav opätoval kývnutím hlavy. "Potreboval by som sa dostať na Volksburg. Nevedeli by ste mi poradiť?"
"Veru by som vedel," povedal Marcus pomaly. "A načo tam chcete ísť?"
"To je hádam moja súkromná vec, pane!" naježil sa šľachtic. V tej chvíli sa z tmy vynoril Martinus.
"Ospravedlňte môjho priateľa," povedal pokojne. "No ak chcete hovoriť s grófom nemusíte ísť až na hrad. Stojí totiž pred vami!" Šľachtic naňho prekvapene pozrel, no hneď sa spamätal, mierne sa uklonil a povedal:
"Nesiem vám odkaz od môjho priateľa grófa Breitensteina."
"Od Breitensteina?" prerušil ho Martinus. "Obávam sa, že ten sa už odpovede nedočká! Prepúšťam ti jeho krk, Marcus," povedal, keď sa naňho vrhol a vykrútil mu ruku za chrbát. Marcus chvíľu pozoroval ako sa strýko kŕmi z mužovho zápästia, no vzápätí sa hladne vrhol na jeho hrdlo. Už po prvom dúšku pocítil úžasnú radosť z krvi. Radosť dieťaťa, ktoré po prvýkrát ochutnalo med. Slastne privrel oči. Aká bola sladká! Ach, aká bola lahodná táto šľachticova krv, ktorú mu Martinus ponúkol ako pohár najlepšieho vína s akousi zúrivou ochotou len čo sa dozvedel koho poslom je tento sladký rytier. Keď už v ňom nezostala ani kvapka krvi, Marcus otvoril oči a odstúpil. Mŕtvola padla na zem.
"Ty si asi poriadne hladný, však?" spýtal sa Martinus pobavene.
"Musím mať ďalšieho," zašepkal chrapľavo. Martinus sa zasmial.
"Dobre, ale zožeň si ho sám." Marcus sa zvrtol a rozbehol do srdca grófstva. Po chvíli zúrivého hľadania- tentokrát bol príliš hladný na pokojné čakanie- ju našiel. Svoju obeť. Obrovského zavalitého chlapa. Bezzubú kopu špiny, ktorej chýbalo jedno oko. Teraz sa už nezdržoval rozhovormi alebo prejavmi zdvorilosti ako v prípade Breitensteinovho posla. Zozadu sa vrhol na svoju korisť a kým si ten chudák stihol uvedomiť čo sa stalo, zabodli sa mu do krku dva ostré zuby. Jeho srdce dlho vzdorovalo- bilo na poplach. Ale to bolo len dobre. Áno, pumpuj doňho krv, ty zázračný sval! Ó, áno! Ešte neprestávaj! Nezomieraj. A veru nezomrel. Bojoval poriadne dlho a Marcus sa topil v rozkoši, ktorou ho napĺňala táto pikantná krv. Krv zloducha tak odhodlaného nezomrieť. Marcus sa striasol a zastonal, keď počul ako mu puklo srdce.
"Nadnes stačilo," povedal. Bolo neuveriteľné ako ho krv zmenila. Martinus odvrátil pohľad od jeho peknej tváre. Začínal ho mať rád. To nemohol dovoliť.
"Keď už máš dosť, môžeme ísť domov," povedal zlostnejšie ako mal v úmysle.
"Určite," prikývol Marcus. "Teda, ak nechcete ešte loviť pre seba. Myslím, že tá troška, čo ste zobrali tomu Breitensteinovmu človeku by nezasýtila ani mačku."
"Mne celkom stačí tvoja krv," vyhlásil Martinus vzal som ti jej dosť."
"Nemyslite si, že by ste ju získali tak ľahko hocikedy," zamračil sa Marcus vidiac, že strýko ho považuje za ľahkú korisť. "Dal som vám ju len preto, aby ste pochopili, že nie som obyčajný človek."
"No o tom si ma presvedčil nie vtedy vzdorovaním môjmu smädu, ale teraz týmito jatkami. Ako som povedal, máš dobrú krv a dostatok sily na to, aby si dokázal všetko, čo si zaumieniš. Teraz poď, ideme domov, ak si sa tak- aspoň na určitý čas- rozhodol volať Volksburg."

Keď prišli na hrad, gróf prikázal slúžke, aby pripravila hosťovi izbu.
Keď sa nasledujúci večer usadili pri pohári teplej krvi (gróf ju mal v pivnici ako iní ľudia víno), Marcus sa ho spýtal, prečo mu tak láskavo prepustil niekoho kto mu niesol odkaz.
"Nemám čas ani chuť dohadovať sa s Breitensteinom. Nárokuje si na moje územie. Dá sa povedať, že sa vyhráža vojnou, no zatiaľ jediné boje, ktoré vedieme sú papierové."
"Prečo si nárokuje na vaše územie?"
"Lebo je jeho. To ti otec nikdy nerozprával? Volksburg nie je náš. Tvoj starý otec ho obsadil, keď porazil Breitensteinovho otca. Ľudia ochotne privítali nového grófa. Breitenstein bol starý otrokár. Museli makať ako muly a mohli si nechať len šestinu svojej úrody."
"Rozumiem, takže Breitensteinov vnuk chce naspäť len to čo mu patrí."
"Nie, Volksburg už dávno nie je jeho majetkom a ja sa postarám, aby to tak zostalo. Naozaj neviem čo si Breitenstein myslí. Moji poddaní by ho ukameňovali, ak by sa pokúsil prevziať moc. Sú totiž slobodní a on by z nich chcel znova urobiť otrokov. Viem to. Cítim to z listov, ktoré mi posiela."
"Mám to chápať tak, že vaši poddaní vás milujú, aj keď ich zabíjate? Koľkí už tvorili váš hlavný chod?"
"Ale ja ich nezabíjam, Marcus," povedal gróf pokojne. "Nikdy nelovím na svojom panstve. Dnes to bola výnimka kvôli tebe. Chcel som, aby si mal niečo extra a všetci moji poddaní majú v sebe len tú najlepšiu krv."
"Ďakujem vám za toľký starostlivosť, strýko," povedal Marcus ironicky. Chvíľu bolo ticho Marcus sa zahľadel von oknom a Martinus si sadol za klavír a začal hrať rovnako krásne ako keď bol sám.
"Čo je to tam?" vykríkol zrazu Marcus prerušiac Martinovu hudbu v tej najkrajšej pasáži.
"Kde?" spýtal sa Martinus otrávene.
"Tam za oknom," ukazoval Marcus. "Ďaleko."
"Och, je to nádherný park," prikývol Martinus. "Môj, samozrejme, ľudia ho nazvali Park anjelov. Neviem prečo. Nikdy som tam žiadneho nevidel a pochybujem, že niekto áno."
"Idem tam," vyhlásil Marcus. "Ešte nesvitá. Chcem vidieť anjela." S týmito slovami vybehol do tmy. Martinus pokrútil hlavou? Pochabý chlapec...

Po polhodine úporného hľadania musel Marcus uznať, že nájsť nejakého anjela nie je také ľahké ako si myslel. Vlastne ani nevedel ako taký anjel vyzerá. Videl niekto anjela? Videl ho Botticelli? Marcus videl jeho obrazy. Videl ich ako dieťa. No teraz vedel, že nemá právo čakať na anjela z jeho diel. On nie. Nie upír. Nie potom, čo pil ľudskú krv. A predsa čakal, že ho uvidí. Túžil po tom od chvíle, keď Martinus pripustil, že je to možné.
"Ukáž sa mi," zašepkal. "Prosím." A vtedy ju zbadal. Bola len pár metrov od neho. Nevidela ho. Bola... anjelsky krásna. Očarene na ňu hľadel. Nechcel, aby si ho všimla. To nemohol. Chcel sa len... dívať. Keď sa omnoho neskôr vrátil na hrad, aby prečkal noc bezpečný vo svojej úzkej rakve, Martinus nemohol uveriť zmene, ktorá sa mu zračila na tvári.
"Videl si ducha?" spýtal s pozorne naňho hľadiac.
"Anjela," vydýchol Marcus.
"Anjela?" zopakoval Martinus vážne sa obávajúc o jeho duševné zdravie. Marcus pokojne prikývol. "Možno som ti nemal hovoriť o tom lese. Marcus, ja nechcem spochybňovať tvoje slová, ale ak by aj boli v mojom parku nejakí anjeli, obávam sa, že upír je ten posledný komu by sa rozhodli ukázať."
"Netvrdím, že som stelesnená dobrota," vyhlásil Marcus prudko. "Očakávam rovnaké peklo ako vy, pane, očakávam rovnaký trest. No kým budem pripravený ho prijať, neodopriem si potešenie vidieť Božiu tvár a Jeho anjelov, ak mi to dovolí."
"Marcus, Marcus, mi Boha nezaujímame. Stojíme hlboko pod Ním. Dokonca hlboko pod diablom, ktorý je všeobecne považovaný za to najhoršie zlo."
"Takže sme zlí?" spýtal sa Marcus. "Horší ako diabol? Ako som povedal, strýko, neočakávam spasenie. Diabol ma nezaujíma, o nebi nesnívam, no viem, čo som videl."
"Dobre, ja sa s tebou hádať nebudem. Zajtra môžeš ísť hľadať toho svojho anjela a môžeš mi o ňom porozprávať. No teraz som unavený. Dobrú noc." Marcus mu kývol a pobral sa do svojej izby, kde už naňho čakala jeho "pohodlná posteľ".
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tilia / AYAmee Tilia / AYAmee | E-mail | Web | 2. září 2009 v 0:57 | Reagovat

"Nemyslite si, že by ste ju tak získali tak ľahko hocikedy,"
- túto vetu si asi prepisovala a niečo navyše ti v nej zostalo, nie? je divná dáka, nooo :D

"Môj, samozrejme, ľudia ho nazvali Park anjelov. Neviem prečo. Nikdy som tam žiadneho nevidel a pochybujem, že niekto áno."
.
.
.
A predsa čakal, že ho uvidí. Túžil po tom od chvíle, keď Martinus pripustil, že je to možné.
- mne sa zdá, že Martinus nepripustil, že je to (tj. vidieť anjela) možné, aspoň to z jeho repliky až tak nevyplýva... je to skôr skeptická replika na štýl: nikto tam žiadneho nevidel, veď ani nejestvujú...

Hľadanie a stretnutie anjela sa mi hrooozne páčilo, ale mohla si nám dopriať dlhšiu scénku s ním - myslím to stretnutie, chápeš, lepšie sa vpiť do takého jedinečného okamihu, akým je stretnutie s anjelom... Asi blúznim, ostatne, písala som poviedku v autobuse hromadnej dopravy, no je toto normálne? Čo to mám za múzu?! :D

Ale dúfam, že tá tvoja ťa bude poslušne sprevádzať - teda, Marcus je už dopísaný? Ak hej, tak pri ďalších dielkach a pokračko, poprosím, keďže netuším, kam to smeruje, je to také záhadné a ja som zvedavý tvor :D

2 Lucy Lucy | 2. září 2009 v 6:59 | Reagovat

hej, Marcus je davno hotovy, ja by som si sem nikdy nedovolila dat rozpisanu vecD dalsiu cast pridam, ked pridem zo skoly, bo to treba prepisat do kompu a to sa mi teraz necchceD ja viem, ze je tam mnoho chyb, vidim ich, ale je to prvotina, tak to treba brat z rezervou, ja by som ich aj opravila, lenze nemzem, mne pride take divne sprtat do rozpisanych dielD a preto to nerobim.. no nakoniec vidim, ze je asi lelpsie, ze som ho neposlala do sutaze, ked ma tolko zjavnych chybD... to nie je vycitka, til.. D len konstatovanie... jajha, no co uz, je co zlepsovat, ale diki...

3 Lucy Lucy | 2. září 2009 v 7:00 | Reagovat

oprava: rozpisanych diel- hotovych dielD no co uz... este len rano...

4 StandyB StandyB | 2. září 2009 v 13:42 | Reagovat

ale no aj chyba sa podari :D...vsak sme ludia :)

ach chudak slachtic..

5 Lucy Lucy | 2. září 2009 v 14:21 | Reagovat

hej to smeD

6 Lucy Lucy | 2. září 2009 v 18:38 | Reagovat

no on bol ucelova postavaD

7 Lucy Lucy | 2. září 2009 v 19:13 | Reagovat

[1]: tils, ta veta bola fakt divna, opravila som to.. vymazala jedno takD.. dakujem za upozornenie

8 Polly Polly | Web | 2. září 2009 v 21:54 | Reagovat

teda...riadny masaker!! Ten anjel bude urcite jeho buduca druzka...xP ...nejaka upiiiirka xD *fabuluje..
teda. vies, ze mi prave napadlo, ze som nikdy nepisala o upiroch????? xD ..
normalne ma to laka, ale asi to necham vykvasit..najmenej rok..xD

9 Tilia / AYAmee Tilia / AYAmee | E-mail | Web | 3. září 2009 v 2:58 | Reagovat

[2]: Ono je totižto vždy čo zlepšovať, hoci tvoju filozofiu nepárať sa v už dopísanej veci chápem :D. Ja som zasa za štýl z klasicizmu - upravovať do dokonalosti (niežeby som písala dokonale alebo čo :D), stále a znova. Ja vždy, keď si niečo svoje prečítam, vždy tam niečo opravím. Vždy, vždy, vždy, aj keď si po každom prečítaní poviem, že je to už v poriadku :D! Som ti ja ale šibnutý perfekcionista, oh máj gád! Ale ja si fakt nedokážem pomôcť, pretože, ako som už v úvode povedala - vždy je čo zlepšovať :D.

A ak sa smiem spýtať - kam si to chcela posielať? Teda, do akej súťaže :D

[8]: Polly nepísala o upíroch?! No páni, tak padaj písať, aký rok! Ja chcem Pollinu poviedku o upíroch! Faaaakt, som zvedaváááá! :D

10 Lucy Lucy | 3. září 2009 v 18:49 | Reagovat

na istrocon 2009D ale zmeskala som uzavierku, bo som to bola leniva prepisovat do kompuD zla lucia, zlá!!D

11 Tia Tia | 3. září 2009 v 22:31 | Reagovat

[8]: Suhlasims Tiliou supom pisat nech ti uz aj svieti na blogu poriadny krvak o nocnych lovcoch:D

12 Lenka Lenka | 4. září 2009 v 13:34 | Reagovat

Citala som to, ludia a fakt je to perfektne... len ja velmi tuzim po pokracovani... Lucy, splnis mi tento sen?

13 Lucy Lucy | 4. září 2009 v 15:25 | Reagovat

[12]: mozno niekedy v buducnosti teraz pracujem na pokracovani Je to aj moj hriech:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama