Červenec 2009

Tour de Dexter (o Dexovi, Tinke, ale hlavne o tom čo si Lucka kúpi za výplatu:-D)

31. července 2009 v 17:26 | Lucy |  Milý denníček

Včera sme sa s Tinkou vybrali kúpiť prvú časť Dextera- otec jej na narodeniny omylom kúpil druhú:-D - a ja som sa rozhodla pohľadať nejaký ten narodeninový darček aj pre seba. Keďže väčšinou nevyhadzujem peniaze za knihy, (máme predsa knižnice) musela by som nájsť niečo výnimočné, aby som si to kúpila. A... nič také som nenašla. No objavila som pár skutočne zaujímavých kníh, na ktoré možno miniem pár eur zo svojej prvej výplaty:-D Áno, počujete dobre, Lucka má konečne robotu! Hrdo oznamujem, že od utorka makám v jednej nitrianskej reštaurácii.:-D No späť k tým knihám a veciam, ktoré by som chcela. Okrem iného aj jednu super sukňu z Chilli stylu.:-D Lenže tá stojí 45 eur a toľko za ňu predsa nedám. To si ju skôr ušijem. Síce ja šiť neviem, ale to doriešime:-D A ktorý dobrý človek mi kúpi klavír? Kurnik, prečo nepoznám žiadneho boháča? No aby som nepísala len o sebe- aj keď o mne tu toho bude ešte dosť- prezradím vám po čom piští srdce mojej krásnej dvojičky. Po japonskom vejári:-D Viete aký mám na mysli, že? Vy yaoi a anime fanatici:-D Ale nie... Veď ja vás všetkých strašne ľúbim a yaoi je náhodou super. Už zasa som mierne od veci, že? No, takže k tým knihám.... Zoznam mojich top kníh:
1. Anne Rice- Interview s upírom- český preklad je vraj zlý, ale aj jediný, ktorý by som bola schopná prečítať, takže... Pár infošiek o knihe: Je to prvá kniha Anniných upírich kroník. Rozpráva príbeh upíra Luisa. Mimochodom, do kroník patrí aj upír s tvárou anjela, ktorého recenzovala Tia, ale to sme už prečítali. No dobre, čo k tomu? Nič, proste je to kniha, ktorú by som chcela.
2. Hanna Schottová- Mama Massai- kniha rozpráva životný príbeh nemeckej evanjelickej misionárky Angeliky Wohlenbergovej, ktorá už 20 rokov žije medzi Masajmi v Tanzánii. (mnohí z vás vedia, že v poslednom čase dosť fičím na misiách, takže vás neprekvapí, keď chcem čítať niečo také).
3. Všetky knihy od Andreja Štiavnického, tento úspešný autor sa dlhoročne venuje štúdiu materiálov o Alžbete Bátoriovej a keďže by som o nej budúci rok chcela písať SOČ, nejaká jeho kniha by ma nielen potešila, ale pomohla by mi aj pri písaní práce.
4. David Gemmell- trilógia Trója: Pán strieborného luku, Štít hromu, Pád kráľov- Aj vám sa tak páčilo filmové spracovanie trójskej legendy? Zaľúbila som sa do Achillea:-D Neviem, či to nebude tým, že ho hral Brad Pitt v dobe, keď ešte stál za hriech, alebo niečím iným, no aj táto trilógia patrí do zoznamu mojich topiek.
5. Gaston Leroux- Fantóm opery- túto knihu máme v starom padnutom PC v elektronickej podobe. Toto dielko sa dočkalo divadelného aj filmového spracovania. Potrebujete ešte nejaký dôkaz o tom, že je to dobrá kniha? Ja nie. Ak chcete získať nejakú predstavu o deji ďalšej mojej ešte neprečítanej srdcovky odporúčam vám Tiinu recenziu (Fantóm opery- aká tenká je hranica medzi géniom a šialencom?)
Práve som dala Tinke prečítať túto nedokončenú podobu článku. A ona má pocit, že príliš okato vravím: Kúpte mi to! Ale ja si to vážne chcem kúpiť sama. No svojim solventnejším priateľom odkazujem: Kúpte mi to, ak na to máte.:-D

Láska v Dome nerestí

30. července 2009 v 18:17 | Lucy (inšpirované Oscarom Wildom) |  Hovoríme iba v rýme
Láska tá je strašne dobrá,
keď jej kúsok seba dáš,
no zmení sa v zlého obra
a ani sa nenazdáš

láska tá ti všetko dáva
a nič za to nepýta
vezme ti však oveľa viac,
keď si šťastím opitá

nie je to, ver, žiadna sláva
tohto hada chovať si
na prsiach, či niekde inde,
lebo zrazu sama si

veľká láska tá ti vzala
aj poslednú štipku cti
zrazu zistíš, že si mala
lásku v Dome nerestí.


Koncert POLEMICu (Ska! Ska!)

29. července 2009 v 12:47 | Lucy |  Milý denníček

Po počiatočnej nude na dovolenke sme sa so sesternicou vybrali na Dni Svidníka. "Kultúrny" program nás veľmi nezaujímal, no jeden jeho bod nám predsa len vyčaril úsmev na tvári. POLEMIC! Do Svidníka dofrčí Polemic! No najprv sme museli pretrpieť koncert Vidieku. V záujme zachovania našich ušných bubienkov sme sa radšej schovali do hotelovej reštaurácie. Dobre, viem, že od podniku, ktorý ma jednu hviezdu nemôžem očakávať neviemčo, ale oni nám nedali ani len nápojový lístok! A to som si ho bola vypýtať pri bare. Asi ma hotelka dosť pokazila, ale toto ma fakt zarazilo. Vraj, že vyber si a ukázali mi na chladničku. Ale ja som chcela horúcu čokoládu! Po chvíľke čakania som svoju čokoládku síce dostala, no musím povedať, že mi vôbec nechutila.:-D Keď sme dopili, opäť sme sa vybrali von, Bože, tam bola zima! A dúfali sme, že už konečne začnú hrať aj hudbu, pri ktorej sa dá zabaviť. Dočkali sme sa. Polemic vyšiel na pódium za všeobecného burácavého nadšenia. (PO-LE-MIC! PO-LE-MIC!) Najprv sme stáli úplne pri pódiu v "pogujúcej guči", no kým sa dostanem ďalej dovoľte mi v pár bodoch opísať výhody podobných akcií:

  1. Tancovanie s neznámym chalanom:-D (niekto sa stará, aby ste necapli a vy nemusíte poznať ani jeho meno)
  2. úplná anonymita (kľudne môžete mať obe nohy ľavé a nikto si to nevšimne)
  3. nemusíte sa stresovať ako pri tanci (alebo čomkoľvek inom) vyzeráte, maskara roztečená po ksichte, prepotené tričko a vlasy lepiace sa na tvár prestávajú byť problémom
  4. Nemusíte vedieť spievať a aj tak spievate:-D

No pokračujem... Bolo super. Fakt. V živote som toľko netancovala (neskákala) a v živote ma tak neboleli nohy, ale chcela by som si to zopakovať. No neviem, čo k tomu dodať, podľa mňa slovko super hovorí za všetko. Pridávam pár videí pre tých, ktorí Polemic ešte nepoznajú (takí nie sú, ale to neva:-D) .

Dom nerestí

28. července 2009 v 16:16 | Oscar Wilde |  Varila myšička písmenkovú kašičku...
Spln svoje svetlo na svet lial
a zvuk tanca k nám zaznieval
po tichom nočnom predmestí

Tak šli sme, odkiaľ ozval sa
a sladký valčík od Straussa
nás viedol pred dom nerestí.

Svit lampy a v jej odlesku
prízraky hrajú grotesku,
tie nočné mory, upíry.

Hlas huslí tiene obracia
vždy do iného obrazca,
lístie, čo vietor rozvíri.

Sťa automaty kĺžu tmou
tie siluety skeletov,
keď štvorylka sluch zaplaví.

A zas sa obraz premieňa
znie sarabanda - vznešená
a rehot - tenký, chrapľavý.

Aj spev k nám počuť cez ten krik
a bábky, čo sú na kľúčik
si k prsiam tisnú marivá.

Tu a tam niekto vychodí
pofajčiť si von na schody
a na okamih ožíva.

Vravel som: ,,Poďme, najdrahšia,
tu mŕtvych hudba nadnáša,
nič dobrého to neveští.´´

No ju vždy husle ovládnu
a moja láska vošla dnu
do toho domu nerestí.

Tu v tónoch zaznel nesúlad,
v miestnosti každý zostal stať
preč bolo všetko veselie.

A ulicou sa zakrátko
zakrádal úsvit - dievčatko
ustrašené a nesmelé.


Som prvotriedny kazisvet:-D

28. července 2009 v 14:58 | Tia |  Milý denníček


Nedávno som Polly spomínala, že nie som práve športový typ. Vlastne som úplné drevo:D K tomuto presvedčeniu ma priviedli rôzne príhody či skôr nehody, ktoré sprevádzali moje pokusy venovať sa obľúbeným aktivitám mojich rovesníkov. Bicyklovanie som napríklad vzdala asi po stom páde do žihľavy - tomu vravím vytrvalosť, alebo poriadne zlý výber trasy - ani s bedmintonom to nebola dvakrát sláva. Hoci diváci sa na mojich výkonoch vždy veľmi dobre zabávali. Ako roky pribúdali, optimizmus ubúdal. Napokon som športovanie zavesila na klinec
a nádej na olympijskú medailu sa rozplynula. Veď ešte stále môžem dostať Pulitzerovu cenu, no nie? V záujme bezpečnosti druhých aj svojej vlastnej som sa dlhé roky úspešne vyhýbala všetkému, čo pripomínalo fyzickú aktivitu. Teda aspoň do chvíle, keď v krčme zaúradovala nuda. Okolo polnoci boli už všetky klebety rozobrané a poháre pokazené, tak kamoška navrhla, aby sme si šli zahrať šípky. My baby sme to zanovito odmietali zo strachu, že rozbijeme televízor, ktorý sa nachádza v nebezpečnej blízkosti terča. Napokon sa Aji podarilo presvedčiť Mišku. Vlastne sme ju tak trochu obetovali. Prekvapivo sa jej celkom darilo. Dokonca dva razy porazila Tomáša, ktorý už chudák videl nazeleno. V triezvom stave jej to samozrejme natrel, hoci to zvládol ako džentlmen. Keď sa zahanbený Sušienka vzdal, začali sa zbierať hráči na štvorhru. Od stola sa mi to všetko javilo pomerne jednoduché, tak som sa pridala aj ja. Bohužiaľ sa opäť potvrdilo, že nie je všetko také ako sa zdá. Nech som sa akokoľvek snažila moja šípka vždy letela všade inde len nie do terča. Napokon sa nado mnou zľutoval
jeden kamarát a podujal sa, že ma to naučí. Všetka jeho snaha však vychádzala nazmar. Napokon mi poradil, aby som si tam predstavila jeho. Súhlasila som a trafila...stenu nad terčom :-D Junior tento zásah okomentoval slovami: "Výborne, teraz si trafila jeho hlavu." Tak som Marošovi rozkázala prikrčiť sa a zamierila som znova. Ozvala sa rana ako z dela a jeden z obrazov na stene visel odrazu nakrivo. Sprevádzaná výkrikmi nadšenia som si mierne otrasená šla sadnúť, kým Tomáš sa pokúšal dať do poriadku moje dielo. Po jeho zásahu sa ale zrútil úplne. Opravil to až Junior s výdatnou pomocou lepiacej pásky. Ja som medzitým prijímala početné gratulácie. Toto vraj ešte nikto nezvládol. Takže mám predsa jedno prvenstvo. Som prvotriedny kazisvet :D
Kým sme sa pobrali domov, s malou dušičkou som si ešte niekoľko krát zahádzala, asi na miliónty pokus sa mi dokonca podarilo trafiť terč! Predsavzatie, ktoré som si dala na začiatku hry, bolo splnené a mňa za odmenu čakala mäkká postieľka. Ďalší večer som prišla na užitočný zlepšovák. Základom je hádzať poriadne naštvaná. Táto taktika mi vyniesla aj zásah priamo do čierneho. Možno to so mnou napokon nebude až také tragické. Tak či onak v Oľšave na mňa určite tak ľahko nezabudnú.:-D

Olšavská opekačka (kopec srandy a super zážitkov)

27. července 2009 v 23:58 | Lucy |  Milý denníček

Ako iste mnohí viete v Olšave som so svojimi krásnymi sestričkami strávila skoro celý mesiac. Mesiac plný zážitkov a príhod, ktorými budeme istý čas hojne zásobovať náš blog. Takže začínam... posledným večerom:-D Je to trošičku divné, ale mám ho v najčerstvejšej pamäti tak mi prosím prepáčte časový chaos v reportoch ako aj tento dlhý úvod:-D
Bolo super, super a ešte raz super. Bola opekačka.:-D Aby sme sa na nej mohli zúčastniť museli sme presvedčiť otca, aby prišiel o deň neskôr a tešili sme sa na skvelý rozlúčkový večer.
Po miernom nedorozumení s babkou, ktorá si myslela, že ideme opekať do akejsi desiatej dediny sme v sprievode nášho staro-nového kamoša Tomáša vyrazili. Desiata dedina bola nakoniec o tri domy ďalej a zábava sa mohla začať. Najprv bola troška muka a my so sestrami sme boli nasáčkované na záhradnej lavičke ako unudené sardinky, no stačilo trocha alkoholu a na nudu si nikto ani nespomenul. Teda ja určite nie. :-D Mala by som sa hanbiť, ale po pár "zelených" som bola spitá jak doga. Je mi to však úplne jedno, lebo mi bolo STRAŠNE DOBRE. A nielen mne... Našla som si kopec nových kamarátov medzi nimi dokonca aj jednu hoteláčku, ktorej sa na tej škole páči. No chápete to? Ja nie. :-D Všetci sa skvele zabávali, často aj na mne, lebo keď som bola celá zelená nevedela som veľmi koordinovať pohyby. Fakt ďakujem Tomášovi, lebo nebyť jeho určite ma niečo zrazí cestou na krčmové vécko. Vzhľadom na to, že skoro všetci boli metláci, počúval sa, samozrejme metal. No ja proti metalu nič nemám. Zvlášť nie proti HIMU. Super kapela a ten spevák je... je..., no zostaňme pri tom, že je:-D A k hudbe neodmysliteľne patrí tanec. Ale so mnou nikto nechcel tancovať. Nakoniec som horko-ťažko presvedčila Tomáša. Síce sme sa len kolísali z boka na bok a po chvíli sme aj tak skončili na zemi, no aj to je niečo. Preskakovala sa vatra:-D. No teda ohníček. Dokonca som dostala aj darček. Vedeli ste, že keď pochválite opitému chalanovi tričko, okamžite prechádza do vášho vlastníctva? To tričko, prirodzene.:-D Okolo tretej sme sa voľky- nevoľky vybrali domov. A okolo štvrtej volala babka.:-D Vraj, že máme ísť domov, lebo po nás príde. A my sme už veselo ležali v posteliach. Na druhý deň nás čakala dlhá cesta do Nitry. Kto povedal otcovi, že nebude vadiť, keď dofrčí o hodinu skôr?
Tento večer rozhodne patrí k najlepším v mojom živote... Nie, to je najlepší večer môjho života.:-D Verím, že na Silvestra si to všetko zopakujeme a aby sme nezamrzli schováme sa do krčmy. Len dúfam, že nám ju Tia celú nezbúra, ale to je už iný článok...

!!!OZNAM!!!

5. července 2009 v 18:40 | Tia and Lucy
Čaute ľudia!

Asi ste si všimli malú pauzu v našom blogovaní. Nie je to preto, že by nás opustila múza, práve naopak, vybrali sme sa dobyť naše tvorivé sily do prírody na Východnom Slovensku. Bohužiaľ, tu na konci sveta je prístup k netu dosť obmedzený, takže nás pár týždňov asi nebudete čítať. No nemusíte byť smutní, sľubujeme, že vám túto absenciu v auguste bohato vynahradíme kopou článkov o našich vylomeninách a možno bude aj nejaká poviedka. Zatiaľ sa majte krásne

Tia and Lucy