Stretnutie s faraónom

26. června 2009 v 18:30 | Tia |  Zo študentskej lavice
Milá Standy, keďže fotky, Faraónových pokladov vo svojom foťáku nemám dúfam, že ťa poteší aspoň malý článok z tejto akcie, ktorý bol uverejnený v našom školskom časopise:))

Je piatok 19. septembra. Konečne sme po dlhých útrapách na bratislavskom moste dorazili do Viedne. Teraz nás už čakalo iba etnologické múzeum a v ňom samotný kráľ Tutanchamon, ktorý pricestoval do Rakúska až z Káhiry, aby sa mohol pred stovkami návštevníkov z celého sveta popýšiť svojimi pokladmi. Pred vstupom nás privítala ochranka hodná veľkého vládcu a ako inak hneď nás aj zasypala kopou rôznych zákazov a príkazov. V prítomnosti faraóna sa nesmie piť, jesť ani používať mobily či fotoaparáty. Sklamane som ten svoj vrátila do vrecka usúdiac, že ak na seba nechcem privolať Tutanchamonovu kliatbu (alebo prinajmenšom kliatbu mojej triednej profesorky), bude lepšie poslúchnuť. Výstava pozostávala zo sto štyridsiatich vzácnych artefaktov nájdených v pohrebiskách egyptských faraónov, polovicu tvorili predmety objavené v Tutanchamonovej hrobke. Asi najväčšími exponátmi boli podľa môjho názoru obrovské busty mladého panovníka a jeho otca Achnatona. Mimochodom pri pohľade na sochu zakladateľa prvého monoteistického náboženstva jeden môj spolužiak doslova jasal: "Konečne niekto kto nevyzerá rovnako!" Neviem či je to pravé výhra, keďže bol poriadne škaredý, ale to je vec vkusu. Mňa osobne oveľa viac zaujala miestnosť plná najrôznejších zlatých šperkov. Egypťania boli očividne zaťažení na všetko, čo sa ligoce. Náhrdelníky, náramky a prstene boli vypracované naozaj majstrovsky. Ako som tam tak stála vytriešťajúc oči na tu nádherou, na okamih som zatúžila narodiť sa ako egyptská princezná... Uprostred ako čerešnička na torte trónila zlatá maska, kráľa Pasbachaenniuta I. zdobená fúzmi a kobrou, čo boli atribúty kráľovskej moci. Známu Tutanchamonovu masku sme bohužiaľ nevideli. Ide totiž o národný poklad, ktorý nesmie opustiť Egypt a kto by si ju chcel pozrieť, musí si spraviť výlet do Káhiry. Po hodine a pol sme sa s faraónom a rozlúčili a vybrali sme sa na prehliadku historických dominánt mesta doplnenú o výklad pani profesoriek. Tu sme už mohli aj fotiť a kamarát sa v momente zmenil na japonského turistu. Napokon nastal aj dlho očakávaný rozchod a všetci sa vrhli do víru nakupovania. Domov sme sa vracali až za tmy poriadne vyčerpaní a plní dojmov. Napriek únave bola výstava nezabudnuteľným zážitkom a ja som vďačná vedeniu školy ako aj pani profesorkám , ktoré nás sprevádzali, že nám umožnili sa na nej zúčastniť, lebo ako sa vraví: Lepšie raz vidieť než stokrát počuť. Škoda len, že Slovensko je príliš malé na to, aby sa niečo podobne mohlo uskutočniť aj u nás, našťastie Viedeň máme blízko a ja dúfam, že sa podobné akcie budú organizovať aj v budúcnosti, pretože nevedieť, čo sa stalo kým si sa narodil je toľko, ako zostať navždy dieťaťom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 StandyB StandyB | Web | 26. června 2009 v 18:50 | Reagovat

dakujem velmi krasne za tento clanok :)...naozaj si ma potesila a ver to mu ze to kahiry raz pojdem :D...a uvidim narodny poklad  na vlastne oci :) dakujem este raz

2 Tia Tia | 26. června 2009 v 18:57 | Reagovat

nemas za co moja a na tom vylete sa k tebe urcite pridam

3 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 26. června 2009 v 19:06 | Reagovat

No, až na to, že sa mi nepáči ten záver, pretože nechápem, čo je zlé na tom, byť navždy dieťaťom, je článok krásny. Fíha, Tutnachamóna by som si hneď aj ja pozrela :D!!

4 Tia Tia | 26. června 2009 v 19:56 | Reagovat

ten citát som niekde našla a zapáčil sa miD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama