Angelico (záver)

15. června 2009 v 20:55 | Lucy |  Keď nás kopne múza

Angelico sa horko- ťažko pretlačil dopredu a to čo uvidel mu vyrazilo dych. Budova bola v plameňoch. Okolo neho hovorili ľudia. Počul vystrašený šepot a vzlyky:
"Dievčatko..."
"...hralo na klavíri..."
"...zhorela..."
Lotte! Panebože, Lotte je vo vnútri! Angelico sa vrhol dopredu.
"Nie!" niekto ho chytil za ruku. Obzrel sa. Bola to Katka. Bola biela ako stena a celá sa triasla. "Už nie..." Angelico sa jej vytrhol a bežal preč. "Angelico, stoj! Prosím, stoj...." Keď už nevládal bežať, padol na kolená a zaboril si tvár do dlaní.
"Prečo..." vzlykal. "Ako..."
"Lotte, ona...ona.." šepkala Katka.
"To nie je fér! Ako to mohol dovoliť? Ako mohol..?" Katka hneď vedela o kom hovorí. Chvíľu mlčala a potom povedala hlasom zachrípnutým od plaču:
"Pravdivosť čistej Božej lásky nezabráni, aby sa diali zlé veci, ale je prísľubom, že bude pri nás, keď sa stanú."
"Kašlem na Božiu lásku!" vykríkol Angelico. "A s Ním si to ešte vybavím!"

Angelico prebehol okolo prekvapeného Marcela a trielil hore.
"Gabriel!" zvolal, keď zbadal archanjela pokojne sediaceho na jeho posteli. "Aj jeho ste vyhnali?"
"Čože?"
"Toho anjela, čo strážil Lotte. Kto to je?"
"Nie."
"Nie? A prečo, ak smiem vedieť? Mňa ste vyhodili, Keď sa Fabrizio zabil."
"Angelico, to nie je..."
"No jasné!"
"Ty si nebol s Fabriziom počas najdôležitejších chvíľ jeho života!"
"Jeden koncert!"
"Preňho to bolo dôležité!"
"Keby sa každý klavirista zabil len čo zbabre jedno vystúpenie, v nebi by neostal jediný anjel."
"V nebi by bolo o jedného viac, keby si netrieskal do klavíra, keď ťa Fabrizio potreboval."
"A Lotte..."
"Lotte je v nebi. Ten oheň bol nešťastná náhoda, ktorej, samozrejme, mohol jej anjel zabrániť, no nezabránil. Urobil rovnakú chybu ako ty."
"Ale potom..."
"On už je na Zemi," odpovedal Gabriel na nedokončenú otázku.
"Ako? Kto?"
"Si to ty, Angelico. Bol si to ty. Nepovedal si Lotte, že ťa môže kedykoľvek zavolať? Volala ťa. No ty si neprišiel. Myslel si, že počká? Tak ako počkal Fabrizio? Mal si druhú šancu, Angelico, no znova si sklamal. Veril som, že sa to nestane." Angelico chcel niečo povedať, no ochromil ho smútok v Gabrielovej tvári. "Zbohom, priateľ môj nešťastný."

Má pravdu, pomyslel si Angelico, keď osamel. Zaslúži si tento trest. Ba nie, zaslúži si niečo oveľa horšie. Zaslúži si peklo. Verili mu a on ich sklamal. Sklamal Lotte, Fabrizia aj Gabriela. Verili sebcovi, ktorý nedokáže myslieť na nikoho okrem seba. Ale s tým je koniec, pretože teraz vidí chyby, ktoré urobil a je rozhodnutý ich nezopakovať. Zmení sa k lepšiemu a nebude obviňovať tých, ktorí sa snažili ochrániť nevinných ľudí pred jeho egoizmom.

Pred Domom hudby (alebo tým čo z neho zostalo) bola rovnaká masa ľudí ako včera. Angelico našiel Katku a uprel na ňu spýtavý pohľad.
"Lotte," zašepkal.
"Odviezli ju k jej rodičom," zavzlykalo dievča. "Pohreb bude pozajtra a dnes som za ňu dala slúžiť omšu."
"Ona mala rodičov?" spýtal sa Angelico. Až teraz si uvedomil, že o nej vlastne nič nevedel.
"K ľuďom, čo sa o ňu starali," upresnila Katka. "Neboli jej rodičia, ale ľúbili ju a..." nedokončila a zmučene naňho pozrela. "Prídeš do kostola?"
"Nie, nemôžem, ja... prepáč." Angelico vedel, že by to nedokázal. Nedokázal by počúvať reči človeka, ktorý ju vôbec nepoznal.
"Nie, to je v poriadku. Neospravedlňuj sa. To je v poriadku. No ja už musím..." Angelico prikývol. Nechcel to znova počuť. Nie z jej úst. Rýchlo sa jej poklonil a odišiel. Hľadal Marcela. Potreboval spoločnosť. Spoločnosť niekoho kto ju nepoznal. Niekoho kto netrpel jej smrťou. Nezniesol by viac bolesti. Už nie. Marcel bol v obrazárni. Kľačal a modlil sa s pohľadom upretým na da Vinciho Klaňanie troch kráľov. Po prvýkrát pocítil Angelico túžbu pripojiť sa k nemu. Kľakol si vedľa neho a hľadal v Kristovej tvári odpovede na svoje otázky. Odpustia mi niekedy? Pýtal sa dieťaťa plného Božej lásky, ktorú včera tak odsudzoval. Maličký Bôžik taký zraniteľný vo svojej ľudskosti naňho pokojne hľadel z bezpečia Máriinho náručia, no neodpovedal.
Ako môžem odčiniť zlo, ktoré som spôsobil? Odčiniť zlo... opakoval znova a znova ako pri Ruženci. A vtedy dostal nápad. Odčiní to zlo. Postaví Dom hudby. Znova ho postaví. Ale kde vziať peniaze? Odpoveď bola oveľa ľahšia ako očakával. Dokonca nevedel pochopiť, prečo mu to nenapadlo skôr. Zorganizuje benefičný koncert. Lottin koncert. Vstal a ešte raz pozrel na Kristovu tvár. Tak predsa mu pomohol.

"Katka!" vykríkol, keď ju konečne našiel.
"Stalo sa niečo?"
"Nie, teda, vlastne áno!"
"Čo?" spýtala sa vystrašená jeho rozrušenou tvárou.
"Neľakaj sa," upokojoval ju. "Je to dobré. Chcem zorganizovať benefičný koncert."
"Benefičný koncert?"
"Áno. Lottin koncert. Znova postavíme Dom hudby."
"Ale... ale kto tam príde?"
"Akože kto? Všetci!"
"Nie, myslím tým: kto tam bude hrať?"
"No ja a.... vlastne som dúfal, že niečo vymyslíš," Angelico na ňu vrhol prosebný pohľad.
"No, mohla by som zohnať lutnistu, ale..."
"Výborne. To bude stačiť." Katka sa naňho usmiala odzbrojená jeho nadšením.
"A kde sa bude ten koncert konať? Kedy?"
"Tu, pod holým nebom. Budeme mať najkrajšie pódium na svete. A kedy? Hoci aj pozajtra. Len zožeň toho lutnistu a ostatné nechaj na mňa."

Angelico bol celý pohrúžený do príprav Lottinho koncertu. Všetko klapalo ako hodinky. Riccardo Loretti, lutnista, ktorého zohnala Katka, bol úžasný. Koncert mal byť krátko popoludní a Angelico sa modlil za pekné počasie.
"Ďakujem vám, že ste sem dnes a dali tak šancu na znovu vybudovanie Domu hudby. Ďakujem vám, že ste si aj takýmto spôsobom prišli uctiť Lottinu pamiatku. Bola to moja najtalentovanejšia žiačka. Prosím vás, nezabudnite na Lotte. Nezabudnite na dievča, ktoré malo taký obrovský talent, takú ohromnú chuť žiť a tak málo času niečo dokázať. Myslite na ňu čokoľvek budete robiť. Spomeňte si na Lotte, keď prejdete okolo Domu hudby a hlavne- spomeňte si na ňu, keď budete počuť hudbu, pretože to bol jej život. No my sme sem neprišli plakať. Prišli sme urobiť správnu vec. Prišli sme vykročiť správnym smerom s úsmevom na tvári a spomienkou na Lotte v srdci. Týmto vyhlasujem Lottin benefičný koncert za otvorený!"

Koncert predčil všetky Angelicove očakávania. Ľudia sa zabávali. Účinkujúci boli úžasní a jedlo, ktoré pripravila Katka s dievčatami bolo lepšie ako čokoľvek čo ochutnal v raji. Ale hlavne, vyzbieralo sa dosť peňazí na postavenie Domu hudby aj na kúpu hudobných nástrojov. Keď sa schyľovalo k večeru a ľudia sa začali pomaly vytrácať, našla Katka Angelica hľadieť na hviezdy.
"Som na teba hrdá," povedala venujúc mu žiarivý úsmev. "A viem, že aj Lotte by bola." Chcela ešte niečo povedať, ale zháčila sa a odišla za "svojimi" deťmi. No po pár minútach ho znova vyhľadala tentokrát v celkom inej veci.
"Angelico, ten lutnista, Loretti chce peniaze."
"Loretti? Povedala si mu, že účinkovanie je bez nároku na honorár?"
"Áno."
"Tak ho, prosím, pošli za mnou."
"Dobre."

"Pán Loretti, došlo k omylu. Slečna Scaltiová nevedela koľko vám má zaplatiť za vaše bravúrne vystúpenie," povedal Angelico vážne podávajúc mu ťažký kožený mešec. Loretti ho podozrievavo poťažkal.
"Je to určite zlato?"
"Rýdzejšie ako to, z ktorého je odliata kráľovská koruna," potvrdil Angelico.
"Dobre, tak teda, ďakujem a dovidenia." Loretti sa otočil a odpochodoval preč.
"Ty si mu dal plný mešec zlata?" spýtala sa Katka neveriacky. Angelico sa zohol a zodvihol pekný biely kamienok.
"Dal som mu..." povedal vyhodiac ho do vzduchu. "...plný mešec kameňov." Katka sa zadúšala od smiechu.
"A nebál si sa, že sa pozrie čo je vo vnútri?"
"Ten? Prosím ťa, má viac šťastia ako rozumu. Ani ho to nenapadlo. No ja už musím ísť. Zajtra sa uvidíme," povedal vrhnúc na ňu zvláštny pohľad plný nehy. Katka prikývla a rýchlo sa vzdialila. Angelico s pocitom, že dnešný deň sa vydaril v maximálnej možnej miere.
Asi na polceste zbadal dvoch hrajúcich sa chapcov. Starší niečo ukazoval mladšiemu. Keď podišiel bližšie zistil, že sú to Lorenzo a Giacomo. Lorenzo mieril zbraňou na Giacoma.
"Vzal som ju otcovi," hovoril. "Nie je nabitá."
Je nabitá, pomyslel si Angelico a vrhol sa pred Giacoma. V tej chvíli zadunel výstrel. Angelico pocítil ostrú bolesť v hrudi. Zahmlilo sa mu pred očami a sila nárazu ho zhodila na zem. Cítil ako z neho uniká teplá krv spolu so životom.

"Vitaj, Angelico," povedal Gabriel. Jeho hlas znel akoby z diaľky, hoci bol celkom blízko.
"Gabriel, ale ako..."
"Angelico!" Bola to Lotte. Aj ona hovorila tým vzdialeným hlasom. Angelico na ňu pozrel. Kúpala sa vo svetle.
"Lotte, panebože, odpusť..." zašepkal zlomene.
"Tak ma už objím, ty hlupáčik," rozosmiala sa vrhnúc sa mu okolo krku.
"Ešte niekto by ťa chcel privítať," povedal Gabriel. Angelico sa zadíval na prichádzajúcu postavu. Bol to Fabrizio. Zastal tesne pri ňom a láskavo naňho hľadel.
"Fabrizio, ja... mrzí ma to... Tak strašne ma to mrzí."
"Neospravedlňuj sa. Ja som urobil hlúposť, no ty si ma zachránil. Ďakujem."
"Ale ako... kedy?"
"Zachránil si seba a tým aj Fabrizia," povedal Gabriel. "Konečne si pochopil, že nie je dôležité, čo urobíš pre seba, ale
čo urobíš pre druhých. Pretože len život, ktorý žijeme pre druhých má zmysel."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Eressië Eressië | Web | 16. června 2009 v 6:30 | Reagovat

krásne ukončenie krásneho príbehu :) Som rada, že to dopadlo tak, ako to dopadlo a už sa teším na tvoje dalšie výtvory :)

2 Lucy Lucy | 16. června 2009 v 8:01 | Reagovat

dakujem

3 Polly Polly | Web | 16. června 2009 v 16:40 | Reagovat

malo to pekny koniec a krasne sa vysvetlilo, preco bol Angelico na zemi...
:)

4 Lucy Lucy | 16. června 2009 v 17:04 | Reagovat

dakujem, vazim si vase pochvaly

[3]:

5 Luna Luna | Web | 16. června 2009 v 19:10 | Reagovat

[4]: presne-krasna poviedka a este krajsi koniec... najviac sa mi paci ta posledna veta... ked tu citam tolke pochvaly, nutia ma, aby som si angelica precitala este 1x... a pracuj na ambrozkovi xD

6 Lucy Lucy | 16. června 2009 v 19:13 | Reagovat

diki budem

7 Luna Luna | Web | 18. června 2009 v 12:12 | Reagovat

Fakt je ten dizajn prekrasny...

8 Polly Polly | Web | 18. června 2009 v 12:33 | Reagovat

wow baby!! je to tu krasne, strasne sa to hodi k vasim dielkam...je to tu az posvätne!!xD moj boze, Boticeliho zrodenie Venuse, jeden z mojich oblubenych nametov!!!!
to vam E.N. spravila, ci vy ste?
je to uplne je styl..

9 StandyB StandyB | Web | 18. června 2009 v 12:59 | Reagovat

wow nemam slov vazne wow Polly to vystihla :D

10 E.N. E.N. | 18. června 2009 v 13:53 | Reagovat

Jj, robila somt o ja :)

11 Polly Polly | Web | 18. června 2009 v 14:01 | Reagovat

vedela som!! take vies iba ty, len som tu nevedela najst podpis!

12 Polly Polly | Web | 18. června 2009 v 14:02 | Reagovat

aaaa uz tam je xDDD

13 Tia Tia | 18. června 2009 v 15:11 | Reagovat

[10]: moja strasne ti dakujeme, je to uzasne, uz sa tesim na spolupracu na kniheD

14 E.N. E.N. | 18. června 2009 v 15:38 | Reagovat

Za máličko, ja tiež :D

15 Luna Luna | Web | 18. června 2009 v 15:46 | Reagovat

[10]: ahoj E.N. ja by som tiez velmi chcela taky krasny dizajn na moj upne novy, este neuverejneny blog... dalo by sa to? lebo to, co tvoris je skutocne jedna velka nadhera

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama