Ako sa Lucka (ne)hrala na čašníčku

9. června 2009 v 18:37 | Lucy |  Milý denníček
Milý denníček,

Začnem dávať tringelty! Všetkým čašníkom na tejto planéte. K tomuto rozhodnutiu ma priviedlo zistenie, že ich každodenný chlebíček vôbec nie je sladký.
Druháci na našej škole (hotelka is the best) musia dobrovoľne- nasilu absolvovať v máji dvojtýždňovú prax. Aj pre mňa sa mesiac lásky začal v znamení stresov z nadchádzajúcej zaťažkávajúcej skúšky. Celý víkend som sa striedavo bála a tešila a v pondelok som sa vychystala do roboty ako veľká pani čašníčka. Aké bolo moje prekvapenie (sklamanie?), keď mi pani prevádzkarka láskavo oznámila, že budem robiť všetko, len nie to, po čo som prišla. Pomaly som sa začala pripravovať na desať dní umývania riadu a pulírovania. Môžem povedať, že z celého tohto kolotoča sa mi najviac páčili rána, keď som sa mohla dosýta vyčľapkať vo vani, kým sa moje sestry ponáhľali drať lavice na istom ružovom gymnáziu. Potom som sa celá vyumývaná a voňavá zvalila k telke s raňajkami, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v Hiltone (konečne sa môžem ráno dosýta najesť). Najprv som len bez záujmu prepínala programy, no neskôr som sa stala skalným fanúšikom rôznych raňajších sitcomov.
Cesta do práce prebiehala tiež podľa mojich predstáv (bez stresu z niekoľkominútového meškania). V hoteli ma už čakala kopa "mojej" práce. Jar je ten najlepší krém na ruky. "Zdravo" červená koža zaručená. Vždy som chcela vyzerať ako Teletubbies. Ďalej nasledovala kopa príkazov, rozkazov a povelov zo všetkých strán. "Choď zdebarasovať terasu!" kričí vrchný
(Pre laikov: debarasovanie= zbieranie použitého inventára). No pánovi čašníkovi asi nikto nepovedal, že terasa zdebarasovaná je.
Jedlo, ktoré nám kuchár denne pripravoval, bolo určite výborné a bezpochyby (ne)jedlé, no ja som počas šiestich pracovných hodín radšej zvolila menej výživné croissanty.
Samozrejme prax mala okrem ranného lehára aj iné výhody. Veď kto by nechcel pracovať po boku pekného čašníka, ktorý vám dáva chutnučké prezývky z rastlinnej ríše?
Musím povedať, že po týždni som už chodila do práce s menším elánom. Moje nohy protestovali proti mučeniu, ktorému som ich každý deň vystavovala. Veľmi by ma zaujímalo, či sa lodičky používali pri výsluchoch čarodejníc. Páni inkvizítori by mali menej roboty. V každom prípade moje krehké nadšenie úplne opadlo a ja som so škrípajúcimi zubami odrobila, čo som musela.
V piatok som si dala zapísať hodiny (58 hodín čistého utrpenia) a v sobotu som si celá natešená vykračovala po hodnotenie. No skoro som skolabovala pri pohľade na biely papier hlásajúci, že som nesamostatná a moje odborné vedomosti sú len priemerné. Týmto sa chcem poďakovať pani prevádzkarke a všetkým, čo sa na tom podieľali za tieto superlatívy a všetkým, čo aj po tomto fiasku veria v moje schopnosti odkázať, že sa budem skutočne snažiť, aby to budúce hodnotenie bolo aspoň o 30 % lepšie.
Tak mi teda držte palčeky, lebo od pondelka ma to čaká znova. Tentoraz však dostanem aspoň zaplatené

:-D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Luna Luna | Web | 9. června 2009 v 20:41 | Reagovat

ahoj, vas blog je uplne super a najma tento clanok. dobre som sa pobavila, ale aj zacitala. velmi putavy zivotny pribeh xD... len tak dalej

2 StandyB StandyB | Web | 11. června 2009 v 11:59 | Reagovat

preboha...ja by som mala chut ich niekam poslat ale to je take nespravodlive...clovek sa snazi ako moze a teba len kritizuju a kritizuju a potom sa cuduj ze sa vytvaraju skupinky ako Emo ze su nepochopeny a trpia okej trochu som sa odklonila...ale ide o to...ze ked dostanes povzbudenie ze sa im to pacilo....:D...tak hned ta zohreje na srdiecku....

3 lucy lucy | 11. června 2009 v 12:08 | Reagovat

[2]: hej tak tam rozhodne nebolo dobre( ale uvidime nabuduce

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama